Stretol som doobeda Moniku.
Nevyzerala dobre.
- Ta sevas, ňe? Vyškeril som sa.
- Sevas JB, dobre, že ťa vidím. Hybaj na kávu. Nehovor, že nemáš čas!
- Ťažká noc?
- Ako sa to vezme. Aj teba by to zaujímalo o čom sme debatili s čajami.
- Chlastali ste? Tie kruhy...
- Ty si fakt diliboďó. Razí zo mňa? Či čo?
- Za cigami, jak z popolníka pred pôrodnicou. A o čom ste debatili? A s akými čajami?
- Rozhľadňa, spolužiačka, zorganizovala kecvečer. Kvákali sme. O sebe.
- A čo myslíš, že by ma zaujímalo z vašich multilaterálnych rozhovorov?
- Dve čaje zahlásili, že chcú mať decko, ale chlap doma im vôbec nechýba. Asi im biologické hodiny bijú pondusom rovno do čela. Vraj by boli najradšej, keby našli niekoho, kto by ich nabúchal a hneď sa zdekoval.
- A v čom je problém? Nechápal som.
- To vieš, skysnuté intelektuálky. Ťavy. Myslíš, že im je jedno, kto, kedy a ako ich pretiahne?
- A tebe je to jedno?
- Ty si fakt magor! Jasné, že nie. Ale keby som chcela dieťa stoj čo stoj tak podržím prvému, ktorému sa pri mne postaví.
Kým sme vychlípali kávu kadečo som sa ešte podozvedal.
- No, už môžem Mariánovi na oči. Zahlásila, keď dopila kávu.
- Hehe, myslíš??? Máš pod očami kruhy, že by som na nich zacvičil olympijskú zostavu!
- Bazmeg, nebuď ftipný! Áno? Viem, že vyzerám hrozne ale aspoň som sa kus prebrala. Ešte dokážem navariť obed. Až potom odpadnem.
Včera som si na tento rozhovor spomenul, čítajúc v populárno-vedeckom časopise:
Človek, ako ktorýkoľvek iný cicavec, potrebuje hmatové podnety od príslušníkov rovnakého druhu, inak trpí frustráciami.
To bude ono, čo tlačí Monikiným spolužiačkam na mozog.
Pre toto chcú dieťa.
Pre dotyky.
Povedzme, že čas, keď sa dvaja ľudia chcú spolu dotýkať nazvem záručnou dobou.
Aká dlhá je priemerná záruka na manžela, partnera (ako len nemám rád toto slovo!)?
Naozaj si netrúfam odhadnúť.
Od doživotnej až po záruku ako majú rýchlo kaziace sa potraviny.
Kým nahradiť neistého sputnika životom?
No predsa niekým, kto má záruku dlhšiu.
Vlastným, v núdzi aj osvojeným, dieťaťom vo funkcii generátora hmatových podnetov príslušníka rovnakého druhu.
Záruka?
Približne do začiatku puberty. Odhadujem najmenej desať rokov.
Prišiel čas, keď dĺžka záruky na dieťa prekračuje dĺžku záruky na životného partnera?
Fakt?
Má to tak byť?
Prečo?
14 augusta, 2005
Záručná doba
Zverejnil Jej bývalý o 23:00
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára