Nepoznané

Miriam dnes, po dlhšej odmlke, napísala na svoj blog o Našich (a ich) bývalých láskach.

Nerobí mi problém pochváliť článok hocijakej blogérky, či blogéra, ak sa mi páči, ak ma niečím oslovil.
Síce riskujem, že budem podozrievaný z vriťsapchajstva, z kontaminovania skvelých komentárov iných čitateľov intímnymi výlevmi, či inej neplechy.
Nech.
Vtedy mi je to jedno.

Miriam píše štýlom akým Lance Armstrong vyhráva Tour de France.
Ako úžasne ľahko sa zvyká na dobré!

Miriam sa dnes zjavila ako predátor.
Téma mi vyrazila dych a oblial ma studený pot.
Ako keby nestačilo, že našla les, v ktorom sa ukrývam.
Ako keby nestačilo, že vie presne na ktorom strome hniezdim.
Sadla si priamo na okraj hniezda a pozerá na moje jediné vajce v hniezde.
Presne to vajce, pod ktorého škrupinou sa skrýva tajomstvo bývalého.

Nie, nemám strach.
Nebojím sa, že zistí ako sa volám občianskym menom, či iné nepodstatné detaily môjho života.

To, čím mi vzala dych je doteraz nepoznaný pocit, že ma pochopila až na koreň.
Že pochopila podstatu mojej prezývky.