31 januára, 2006

Vždy na to jedno

Tetxt dialógu je naozaj založený na skutočnom rozhovore.

...
On: aké vysvečko má Vierka?
Ona: no ... zbabrala záver.
On: Čo to znamená?
Ona: Má dve trojky!
On: Jasné, celá mamka.
Ona: V živote som na škole trojky nemala!
On: Ale teraz máš! Ste si kvit. Doma na ňu neziap.
Ona: Čo to trepeš?
On: O tvojich dvoch trojkách v podprseneke.
...

29 januára, 2006

Štyri veci - Four Things

Som ďalšou dominovou tabuľkou, v hre Four Things, ktorá padla.

Zvalil ma Kozo a odkryl tak naše obrazce.

Pravidlá hry Four Things
Názov článku musí obsahovať slová Four Things, ktorý môžete doplniť napr. na "Štyri veci — Four Things" alebo "Čtyři věci".
Na začiatku článku odkážte na článok toho človeka, ktorý Vás uviedol v poslednom bode. Vyplňte v každom bode vždy 4 veci. Môžete ich, pre zaujímavosť, linkovať ale nutné to je iba tam, kde je to uvedené.
Viac k Four Things napísal Jirka Bureš. Pre istotu odkážte na vo svojom spote na tieto Jirkove pravidlá alebo okopírujte aspoň tieto, mnou mierne preštylizované, Kozove.

štyri zamestnania

  • vysokoškolský učiteľ
  • stredoškolský učiteľ
  • vedúci servisu PC
  • programátor v zriedkavom jazyku
štyri filmy, které môže vidieť zas a zas
štyri miesta, kde žil
štyri televízne programy, ktoré ho pobavia
štyri miesta, kde bol na dovolenke
štyri obľúbené jedlá
štyri weby, ktoré denne navštevuje
štyri miesta, kde by bol radšej, ako práve teraz
štyri odkazy na blogy, ktorých autori by tiež mali napísať svoje štyri veci

A je to!
Písal som to oveľa, oveľa dlhšie ako som si pôvodne predstavoval.

Ako vyzerajú

Píšete blog, publikujete na webe?

Možno bude pre vás užitočná stránka, na ktorej si môžete pozrieť ako by sa zmenil vzhľad vašich stránok ak zmeníte typ fontu.
Môžete porovnávať vedľa seba až tri rôzne písma naraz.

Chcete?
Pozrite si stránku nazvanú Typetester
Nechcete?
Pozrite si medvedíka.

28 januára, 2006

Medzi nohy

Je piatok, neskorý večer alebo skorá noc.

Oči mám vyočené, uši vyušené.
Vlasy mi visia na vlásku, spánok na spánku.

Zízam.

A odrazu som ju tam zazrel. Na Sieti!
Spánok sa odtrhol a čľupol na kláves I.

Bolo to v lete.
Ona si ma nepamätá.
Vôbec ma to nemrzí a ju asi tiež nie.

Zjavila sa na vrchole schodiska a knísavo sa pozrela do hlbočiny.
Zábradlie stisla oboma rukami.
Vykročila.
Bál som sa o ňu, cudziu ženu.

Z nohy na nohu ručkovala po zábradlí.
Nehnusila sa mi.
Divné.

Na poslednom schode si sadla a ja som si ju zapamätal.
Kto by nebol smutný, že práve takto.

19 januára, 2006

Prvoplánové

V televízore ukazovali Pre a proti, „kontroverznú reláciu s dvoma radikálne odlišnými pohľadmi na danú tému“

Jenden pohľad predstavovala Ramada a druhý pohľad rôzni odborníci slovenského, prepytujem, zábavného priemyslu.

O Ramade som čosi zachytil po ostatnom Slávikovi a ešte v niekoľkých písačkách po našich blogoch.
Dokopy temer nič pozitívne.
Na amerických a islandských blogoch ticho.
Bol som na ňu zvedavý. Ako na každé čudo.

Už počas žehlenia, som si spomenul na gretku z Prte.
Ozaj spomínal som, že som si k telke namiesto chrumiek a piva pristavil žehliacu dosku s príslušenstvom?
No nič. Pome ďalej.

Nepamätám či gretka napísla rovno v článku alebo v komentároch niečo v takomto zmysle.

- Predstav si, že sa ráno postavíš pred zrkadlo a akoby nestačilo, že vidíš pokrkvaného nevyspatého a zarasteného chlapa s nadváhou, to zrkadlo ešte začne na teba ziapať „čo kukáš ty chuj tlstý, preber sa a začni so sebou dačo robiť“.
A zrkadielko za tebou stále vykrikuje aj keď si už vo výťahu o dve poschodia nižšie.

Mal som, namôjdušu, pocit, že telvízia zinscenovala zádrapčivý článok a diskusiu na blog.sme.sk. Ramada v úlohe blogérky samozrejme.

Relácia síce má v podtitule, že je kontroverzná ale úprimne povedané, čakal som trochu viac ako 78 krát zopakované že Ramada je celá, vrátane tvorby prvoplánová.

Tak ako tento článok alebo hoci aj moje šušulky.

16 januára, 2006

Ochrana osobných údajov

Asi takto sa dá pomenovať to, čo Džejtí robila väčšinu víkendu. Presne povedané vyrábala Bezpečnostný projekt.

Stále mi chodila po rozume myšlienka či bolo dobrým nápadom zavesiť vypracovanie Bezpečnostného projektu na krk každej organizácii osobitne.
Myslím teraz najmä na základné školy, ktoré majú miestneho spoločného zriaďovateľa i jednotné vyššie velenie v podobe Ministerstva školstva.

Mal som naivnú predstavu, že magistrát, ak už nie rovno ministerstvo, zaplatí odborníka, ktorý vypracuje Bezpečnostný projekt ľahko a rýchlo (škrtaním nehodiaceho sa) prispôsobiteľný konkrétnej škole.

Figu.

Každá škola vyslala nejakú učiteľku na školenie. Zväčša informatičku.
Budúcu autorku Bezpečnostného projektu nejaký expert vyškolil, na požiadanie dodal vzor projektu.
Vzor pre školu temer nepoužiteľný, pretože je taký všeobecný ako zákon sám.

A tak márnia stovky učiteliek a učiteľov čas (a peniaze) na vypracovávanie projektov, ktoré malo, podľa mojej skromnej mienky, dodať Ministerstvo školstva prostredníctvom obecných úradov.

Akosi nechápem efektívnosť zvoleného postupu.

11 januára, 2006

Cítite ten rozdiel?

Ráno som sa postavil na váhu a vulgárne zahrešil. Tak pre seba. Na seba.

Nebola pokazená, to dá rozum.
To sa len ciferník pod ručičkou opäť natočil ďalej ako som predpokladal.

Ráno pokračovalo podľa štandardného, odladeného, programu.

Na zoradisku sa už hádali naobliekané šušulky a čakali, kým im pomôžeme s nakládkou.
Vzal som Nerváčkinu tašku a ... a odišiel do kúpeľne.
Ciferník sa natočil a ustálil.

„Pocem!“ – zavolal som na Nerváčku
„Postav sa na váhu!“ – velil som.

Čísla zmeraveli. Krátko som zašrotil a vyšlo mi 19%.

Tak som to zobral do radu.

Skoropologramotná: 20%
Džejtí: 2%
JB: 2%

07 januára, 2006

Empatia

Vlastnoručne zhotovený vodný teplomer ukazoval teplotu mierne pod nulou a slnko dokázalo vytvoriť ostrý tieň.

Ide sa von!

Niekoľko minút pobytu vonku, bez podpory ústredného kúrenia, rapídne skrátilo plánovanú trasu "pohybu na vzduchu".

Môj návrh isť pešo na zmrzlinu do Aidy bol prekvapujúco jednomyseľne prijatý.
Tam sme, počas nenútenej spoločenskej konverzácie, prišli na to, že treba ísť aj do Tesca kúpiť vajcia a olej.
Len čo sme vošli do obchodného domu, zrodila sa myšlienka kuknúť si aj ostatné oddelenia, keď už sme tu.
Ak náhodou niekto netuší v čej hlave táto myšlienka vznikla, upozorňujem, že slovo zrodila som v predchádzajúcej vete použil po zrelej úvahe.

Boli sme v Tescu asi päť minút, keď som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta.
Nechceš si vyskúšať tieto gate?

Po chvíli som našiel skúšobné kabínky
Kabínky boli dve a v nich muži.
Obsadené
Jeden maník si skúšal pulóvre. Videl som, že ich má pripravených na vešiaku asi päť.
Druhý si skúšal nohavice. Jedny.

Čakanie som odhadol asi na desať minút (chlapík s nohavicami)
Potom prišla pohroma.

K jednej kabínke podišla žena, manželka väzňa s pulóvrami. Priniesla ešte tri svetre a dvoje nohavíc.
Krátko po nej prišli k susednej kabínke dve! ženy. Jedna niesla dvojo nohavíc a druhá vetrovku.

Čakal som ešte asi pätnásť minút, keď prišla Jeho terajšia.
Dvaja chlapi v kabínkach zásobovaní tromi ženami.
Úbožiaci.
Jeho terajšia okamžite vyhodnotila situáciu a požiadala chlapíka zásobovaného iba jednou ženou či by ma nepustil, že ja si budem skúšať iba jedny gate, potom môže pokračovať.

Chlapík okamžite súhlasil. Vedel som prečo a rozumel som mu.
Míňajúc sa vo dverách kabínky som naňho sprisahanecky žmurkol.
On na mňa nie. Jeho pohľad vyjadroval úplne jednoznačne sústrasť.

Vytrčil som sa z kabínky.
Jeho terajšia skonštatovala, že v gatiach mám obtiahnutú riť a že stačilo.
Tak som nacúval do kabíny, nahodil civil a vyšiel.

Chlapík na mňa pozrel.
V jeho očiach bola jednoznačne závisť.
V mojich sústrasť.

Epilóg.
Ak tipujete, že sme v Tescu kúpili okrem vajec a oleja aj dve sukne tak ste buď jasnovidec alebo muž žijúci v nejakom partnerskom zväzku so ženou dlhšie ako rok.

03 januára, 2006

Telemetria

Raz nám učiteľ povedal, že snímky z družíc sa k nám, na Zem, prenášajú signálom, ktorý je tisícnásobne slabší ako vesmírny elektromagnetický šum.

To tisícnásobne netreba brať úplne vážne. Presnú hodnotu som už dávno zabudol. Signál je určite ešte slabší.
Nechcem tu mudrovať ako je možné, že vesmírne fotky nakoniec vidíme. Je o tom celá veda zvaná telemetria.

Ostatné mesiace života boli pre mňa v mnohom zvláštne. Ale v jednom výnimočné.
Spúšťačom výnimočnosti bol priateľ Peťo. Boli sme ho s Jeho terajšou pozrieť pred odchodom do cudziny. Kvákali sme o všetkom možnom.
Ku koncu, asi to poznáte, sa debata podobala na šum.
A zrazu šumom prenikol signál, ktorý som dokázal zrekonštruovať.
„Veď ja vás mám rád“, povedal zrazu.

Čoo??? Aj mňa? Ako? Čo tým chceš povedať? - Myslel som si.
Ešte dobre, že som sa od prekvapenia nezmohol na slovo.
Peťove ďalšie slová všetko vyjasnili.

Nasledujúce dni plynuli v monotónnom bielom šume.

Až do chvíle kým som nezačal nedostávať mejly, ktoré fungovali ako Dolby.
Potláčali šum naokolo.
Nebolo treba použiť žiadne telemetrické obvody ani algoritmy.

Neboli to mejly ľúbostné.
Boli síce od ženy, ale už mám natočené na tachometri dosť, aby som poznal, že ich píše žena „iba“ ako Človek. Jeden z posledných končil slovami „Objímam ťa“

Zase som bol prekvapený napriek tomu, že som tie slová mohol očakávať.
Dolby bolo zapnuté.

Venované Silvii