Medzi nohy

Je piatok, neskorý večer alebo skorá noc.

Oči mám vyočené, uši vyušené.
Vlasy mi visia na vlásku, spánok na spánku.

Zízam.

A odrazu som ju tam zazrel. Na Sieti!
Spánok sa odtrhol a čľupol na kláves I.

Bolo to v lete.
Ona si ma nepamätá.
Vôbec ma to nemrzí a ju asi tiež nie.

Zjavila sa na vrchole schodiska a knísavo sa pozrela do hlbočiny.
Zábradlie stisla oboma rukami.
Vykročila.
Bál som sa o ňu, cudziu ženu.

Z nohy na nohu ručkovala po zábradlí.
Nehnusila sa mi.
Divné.

Na poslednom schode si sadla a ja som si ju zapamätal.
Kto by nebol smutný, že práve takto.