31 decembra, 2005

Squash

Priebežná správa z mladej silvestrovskej noci

Hráme squash.
Pravidlá asi ako v tenise. No a?
Nedávno sme dohrali tretiu hru.
Stav napriek tomu nerozhodný.

Práve som podával.
Jeho terajšia odvrátila moje zdrvujúce podanie spomaľovacím lobom lebo šušulky akosi začali zazerať.

Tak som odložil štandardné 0,4 cl rakety na bezpečné miesto v kredenci a loptičky vrátil do chladničky.
Vyzerá to tak, že si zahráme už iba dve hry a máme po zápase, lebo ďalšiu sadu 16 percentných loptičiek firmy Drinks union a. s. nemáme.

Poznámka.
V tomto štádiu hry je vítaný každý ďalší hráč s vlastnou sadou loptičiek.
K dispozícii je široký výber rakiet s rôznymi druhmi výpletov a ihrisko so skvelým oddychovým komplexom.

29 decembra, 2005

Daňový raj

Sú dve skupiny žobrákov.
Prvú tvoria tí, ktorým dám almužnu a hotovo. Obhod uzavretý.
V druhej sú tí, ktorí vo mne navyše vyvolávajú pocit, že za všetko ich trápenie môžem ja.

Neviem prečo je to tak.
Najmä ak sa člen druhej skupiny nijako nelíši, ani správaním, ani výzorom od členov prvej skupiny.
Neprišiel som ešte na to, prečo niektorým žobrákom z druhej skupiny platím aj akúsi daň v podobe pocitu viny.

Samozrejme sú v druhej skupine aj ľudia, ktorí DPH rôznymi asertívnymi spôsobmi vyberajú úplne vedome.
Manipulujú so mnou.

Zajtra idem do práce hoci mám dovolenku.
Komusi sa podarilo vyvolať vo mne remanentný pocit, že za celoročný hospodársky výsledok firmy som zodpovedný práve ja (ne)vykonaním práce v poslednom pracovnom dni roku.

Premýšľam o daňových rajoch.

24 decembra, 2005

Haluz

Pozerám na titulnú stranu denníka SME. Číslo 296/Ročník 14/23. 12. 2005/PIATOK

Vpravo hore je neprehliadnuteľný obrázok s nápisom: Šťastné a pokojné Vianoce Vám želá denník SME.

Prečo?
Prečo k tomuto textu zobrazuje trpiaceho Ježiša na kríži, symbol Veľkej noci!?

Robí si zo mňa denník prču alebo vie o kresťatnských symboloch ešte menej ako ja, ateista?
To na Veľkú noc umiestni na titulku betlehem?
Ani by som sa nečudoval.

19 decembra, 2005

DivnýJanko

Neponáhľa sa z práce domov.


Obyčajne ho z roboty musí vyhodiť vrátnik odovzdávajúci budovu policajnému monitorovaniu.
Muž odchádza, ale nejde domov.
Zíza do výkladov, číta oznamy o akciách. Vchádza do predajní, obzerá. Nekupuje.
Študuje jedálne lístky vedľa vchodov do reštaurácii. Nevchádza.
Motká sa po uliciach nechávajúc za sebou zohavené cigarety.

Posledná zastávka.
Neskoro večer platí v hypermarkete za Horalku. V kávomate utráca mince za niečo teplé.
A potom domov.
Domov?
Ani nezažína. Len v kúpeľni.
Rýchle umytie a pád do postele.
Okamžitý spánok.

Dnes je to iné.
Doma ide najprv do prázdnej izby a na miesto, kde bola nedávno postieľka, kladie novučičké auto. Dodge Viper.
Potichu sa umýva a padá do postele.
Nezaspáva.

16 decembra, 2005

Kračún

Je po polnoci. Moje šušulky už dávno spia a na mňa lezie predvianočná nálada.

Typicky nesviatočná.
Vo zvyškoch svetla a hluku vnímam blížiace sa sviatky.
Všade okolo mňa panuje nepriadok, vzor „bordel ako v tanku“.

Dnes nám menili okná v dvoch izbách.
Okolo nových plastových rámov vrieskajú obrovské fľaky opadanej nekvalitnej omietky.
V obývačke sa povaľuje, inak vzorne(?) uložený, obsah odkladacích zásuviek spod postelí.
Panoptikum demodé odevov, uterákov a obliečok „do výbavy“ dopĺňa zbierka neuveriteľných rároh a relikvií.
Aj osempalcovú disketu IZOT s kapacitou 180 kB som našiel. Na štítku je nápis CP/M.
Aj meter osemstopovej bootovacej diernej pásky operačného systému FOBOS.
Blšák v Užhorode šuvix.
Kedy konečne nazbieram silu zošrotovať, skartovať, rozdupať a všetko vyhodiť?
Dnes?

Do Dňa žiariacich detských očí ostáva týždeň.
A ja začínam byť nervózny lebo určite viem, že som pri evakuácii pred prachom nevidel darčeky pre Nerváčku a Skoropologramotnú.

Kam som ich pred časom ukryl?
Kto mi poradí?

11 decembra, 2005

Päť dní v tichom dome

Osemdesiattri schodov hore, vpravo, rovno, potom vľavo. Číslo päť. Dvakrát denne.

Streda.
Strach z neznámeho, bolesť rozpichaných žíl na ruke. Uniformy. Zoznamka. Neznámy jazyk.

Štvrtok ráno.
Malá dávka sirupu, nezmyselné bľabotanie, apatia a potom ničota. Tma.

Štvrtok na obed.
Obrovské modré detské oči, bezfarebné pery, bolesť. Šepot. Stískanie ruky. Spánok, spánok, spááánok...

Piatok.
Neisté kroky. Amnézia. Mamka! Anastacia. Hadia žena. Televízor.

Sobota.
Studené robí dobre. Spoznávanie domu. Maľovaný moták domov.

Nedeľa.
Nádej. Všade nádej. Prišla nová, s ochrankou. Stále nádej.

Pondelok...

04 decembra, 2005

Prvá

V mojom živote je niekoľko prvých. Myslím žien, samozrejme.
A prvé sú nezabudnuteľné. Alebo nie sú?
Presvedč sa.

Zahraj si jednoduchú hru.
Na tvojej sexuálnej orientáci, ani na pohlaví nezáleží.
Nepochybujem, že si hru dokážš prispôsobiť.

Vezmi si papier, niečo na písanie a píš (alebo skopíruj a vytlač):

Prvá,
- ktorá sa mi páčila
- ktorej som povedal, že sa mi páči
- ktorá mi povedala, že sa jej páčim
- ktorá prišla na rande
- ktorá neprišla na rande
- ktorú som chcel pobozkať ale nedala sa
- ktorú som pobozkal
- ktorá ma pobozkala
- ktorá ma chcela pobozkať ale ja som sa odvrátil
- ktorú som chcel pretiahnuť ale doteraz o tom nevie
- ktorú som chcel pretiahnuť ale nedala mi
- ktorú som pretiahol
- ktorá chcela pretiahnuť mňa
- ktorá chcela pretiahnuť mňa, ale nie ja ju
- ktorú som miloval (ľúbil)
- ktorá milovala (ľúbila) mňa
- s ktorou sme sa milovali (ľúbili) navzájom

Pripíš mená ak také ženy žijú alebo žili.
Že si nespomínaš? Tvoj problém. Vyrieš ho!

Koľko rôznych žien je na zozname?

Viac ako jedna?
Tak zakrúžkuj prvú z prvých. Tú čo je v tomto zozname stelesnením slova prvá.

Len jedna?
No teda! To ma už čítajú aj deti?

Čo ďalej?
Veď vieš. Tak ako ja. Nepochybujem o tom.

02 decembra, 2005

Štvorce

Dnes je to rok, čo som na blog napísal prvý text.

Tak som si povedal, že skúsim niečo nové.
Vyjadriť sa ešte menším počtom písmen ako zvyknem.
Tu je výsledok.

Počúvaj!


Powered by Castpost

Takto to vyzerá na konci




Zaujalo ťa? Tak klikni

Cestovka

Telefonát na číslo 0800 123 456. Centrum služieb zákazníkov Slovak telekomu.

- Dobrydeň, mamproblemscestovkou
- To mi je ľúto, pane.
- Lutosťminepomože. Robtestymdačo.
- Prepáčte ale nie je mi jasné ako Vám Telekom môže pomôcť v podnikaní.
- Jaknenijasne? Trebamidaťdopriadkucestovku.
- Potrebujete zriadiť bezplatnú linku do Vašej cestovnej kancelárie?
- Co? Jakacestovnakancelarija? Jakstenatoprišla? Janiesompodnikateľ!
- Veď hovoríte, že máte problém s cestovkou!
- No! Scestovkoualeniescestovnoukancerarijou
- Nerozumiem Vám.
- Jaknerozuimiete? Mamodvasakciovylelefon Siemens Gigaset C-100. Nefuguje!

01 decembra, 2005

Staré zranenie

Sedím v robote, riešim za peniaze cudzie problémy.


Skoro všetky moje vstupné porty sú zatvorené.
ICQ, MSN a Yahoo! som ani nezapol.
Aktívny je iba poštový klient monitorujúci služobné mejly.

Na jeden, bezpečne sa tváriaci, vstup do seba som zabudol.
Na sluch.

Za oknom počujem cestárov. Nesnažím sa im rozumieť.
Rádio ticho vylučuje jednu pesničku za druhou.
Reklamné drísty o gigantických akciách v Lidli mi netrhajú žily.
Táraniny moderátorov nevnímam.

Produktivita práce dosahuje vrchol.

Až do chvíle, kým sa mi cez uši až do mozgového kmeňa nezahryzne melódia.

Spevák Scorpions síce spieva po anglicky

white dove
fly with the wind
take our hope under your wings
for the world to know
that hope will not die
where the children cry
...

ale ja počujem slová v úplne inom jazyku s úplne iným významom

igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
zöld meg kék, mint rég,
igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
...

Staré zranenie sa obnovilo.