30 marca, 2005

Dostali ma!


Prvý apríl v STV Posted by Hello

Zdá sa, že ľudia, ktorí majú na starosti teletext STV majú okrem neprimerane vysokých platov aj zmysel pre humor.

Okamih zhotovenia fotky je vpravo hore červený na čiernom.

Bránenie

Akosi sa mi v ostatnom čase hrnú pred oči texty, ktoré sa zaoberajú milosrdným usmrtením alebo udržiavaním pri živote.

Naozaj ich cielene nevyhľadávam, ale nútia ma občas nad nimi rozmýšľať.
Nevyznám sa podrobne v kresťanských zásadách ochrany života ale už sa mi zdá, že kresťania zachádzajú v poslednom čase do extrémov.
Dlhoročné udržiavanie človeka v kóme sa mi prieči.
Žije človek v kóme? Nie je to len prežívanie bytosti s ťažko poškodeným mozgom, ktoré s ľudským životom nemá nič spoločné?
Kedysi som si myslel, že o pozemský život za každú cenu sa bijeme iba my, ateisti, ktorým nič nehovorí kráľovstvo nebeské či niečo podobné.
Mám nejaké divné pocity, keď mi televízia a rozhlas pomaly už dennodenne referujú ako zase operovali pápeža, ako sa mu opäť zlepšil zdravotný stav. Uvedomujem si, že nie je v kóme.
Nadobúdam však dojem, že sa už, aj v pápežovom prípade, nezmyselne bráni prirodzenému príchodu smrti.
Naozaj to tak má byť?

29 marca, 2005

Mesiac lajdákov

Koniec marca žiaľ už dávno nie je iba Mesiacom knihy.
Pomaly, ale isto, je Mesiacom daňových priznaní.

A čoraz viac aj Mesiacom lajdákov.
Vôbec nechápem, prečo daňové úrady vychádzajú v ústrety daňovníkom, ktorí nemajú iný dôvod na neskorú návštevu ako vlastnú lenivosť.
Nerozumiem, prečo mám z mojich daní platiť predĺžené pracovné doby na daňových úradoch. Nie, nezávidím odmeny za heroické výkony podávané iba kvôli lenivcom.
Ale prečo mám platiť zaslúžené odmeny ja a nie tí, kvôli ktorým sa toto všetko deje?

Som otrávený.
Ako keby lenivci už rátali s tým, že sa na nich bude čakať, odpúšťať im, že za nich poriadni ľudia zaplatia.
Nie, nevstal som dnes hore zadkom.

Sobota

Tak som to zvládol.

V sobotu nadránom vystúpila z autobusu.
Dokrvakaná, unavená.
S neesteticky oškretým nosom.
Cestou domov chytila druhý dych.
Stihla mi ešte prvýkrát stručne okomentovať fotky a po nevyhnutnej krátkej hygienickej úprave definitívne prehrala boj s únavnou cestou.

Ležal som vedľa nej.
V mysli nedefinovateľné myšlienky zmiešané z úľavou.
Posledné čo som počul boli slová starej krásnej piesne.

Zavři pusu a jdi spát
vždyť už bude brzo den
nech si o mně něco zdát
ať je krásnej ten tvůj sen

Já budu chodit po špičkách
snad tě tím nevzbudím
až slunce vyjde v tmách
polibkem tě probudím!

Jdi si lehnout ať už spíš
ať už z toho snu něco máš
ráno až se probudíš
polibek mi taky dáš
. . .

21 marca, 2005

Z pošty

Vyšiel som z pošty s novou flexibilnou priateľkou pri srdci.

Ďalšia zbytočnosť do zbierky.
V sklonenej hlave som si prehrával ostatný Ájsíkjú dialóg s Jeho terajšou.
Očami som oral asfalt chodníka predo mnou keď som si uvedomil, že pozerám na niečo disharmonické.
Asi dva metre odo mňa kráčalo po chodníku šesť párov pánskych čiernych poltopánok.
Všetky páry boli priemerne vyčaptané, mierne demodé.
Jeden pár mi klal oči.
Bol čistý, priam by som povedal, že čerstvo vyleštený.

Nevdojak som si spomenul na článok, ktorý som nedávno čítal na jednom webníku.
Autorka v ňom analyzuje prečo jej známemu žiadna nefajčí.
Pozrel som na svoju obuv a hrdo pridal do kroku.

Na Mäsiarskej, tam kde sú chodníky také úzke, že žena s väčším zadkom pôsobí ako vozidlo s nadrozmerným nákladom parkovalo obrovské pseudoterénne auto tmavomodrej značky.
Veľa neho živo četovali dve pomerne atraktívne mladé ženy.
Nedalo sa nič robiť. Vsúpil som do vozovky, aby som ich obišiel.
Ďalšie milé prekvapenie!
Za mnou čosi mocne zatrúbilo.
Elegantná dáma za volantom smerom ku mne čulo gestikulovala.
Moje sebavedomie narástlo.
Mohla svoje obscénne posunky smerovať aj k mladým ženám, ktoré som obchádzal a ktoré jej tiež prekážali.
Ona si vybrala mňa!
Netušil som, že čistá obuv zo mňa robí atraktívneho metrosexuála, na ktorého sa neostýcha vytrubovať ani elegantná dáma za volantom drahého auta.

17 marca, 2005

Sex na balkóne

Všimol som si ich na balkóne.
On a ona.
Tuctový pár.
Zjavne obaja sociálne trochu podvyživení.
Ona ľahko telesne postihnutá. Problém s nohou.
Krívanie bolo viditeľné i pri pohybe po malej ploche balkóna.
Zrejme nádejní podnajomníci.
Zízali dovnútra, hodnotili výhľad.
Boli veľmi obozretní. Dlho premýšľali.
Ona už asi nevládala.
Sadla si na plastovú stoličku.
Zima nebola, ale ja by som veru vonku nevysedával.

On sa zrazu rozhodol.
A pretiahol ju rovno na stoličke!
Ktovie či si všimol, že na nich okálim?
A mne bolo všetko jasné.

Boj začal.
To zase bude durenia, bránenia vo výstavbe hniezda.
To zase bude hovien!

Náš balkón si vybrala za miesto hniezdenia dvojica mestských holubov!

No čo narobím?
Príroda.
Jar je tu!
Konečne!

15 marca, 2005

Opustenosť

Odviedol som Negramotnú do škôlky.
Myslel som na Jeho terajšiu, aká je asi teraz pokrčená po noci v autobuse.
Vďbec som jej nezávidel, že mi pred chvíľou volala odkiaľsi z Talianska.

Civel som.
Pred reštauráciou Park sa vo mne heglo.
Na ostrovčeku čakala pozdĺž koľajníc zarovnaná skupina cestujúcich a tiež civela.
Na paralelný ostrovček, na ktorom bol jediný cestujúci.
Opustený stroskotanec na malom ostrovčeku.
Asi mu závideli.
Oni tam stoja ako takí oní a on sa rozvaľuje.
Chlapík neurčitého veku, v oblečení ako keby sa dočkal príchodu jari už minulý mesiac.
Spal.(?)

Nie, nevystúpil som, aby som mu pomohol.

Spomenul som si na podobného človeka.
Čakal som vtedy na kľúčové rande svojho života, keď som ho zbadal.
Nevládne ležiaceho vedľa lavičky.
Sklonil som sa k nemu a zadrmal ním.
"... mi na ... la ... vič ... kúúúú..." zabľabotal.
Bolo jasné, že je ožratý ako rusnák na stavbe švagrovho domu.
Bola kosa.
Vravím si, však ho posadím. No nie? Také pierko!
Nadvihol som ho a keď mal čelo na mojom pleci prebudila sa v ňom vrodená slušnosť či čo.
"..kujééém"
Poďakovanie mi zvýraznil darovaním obsahu žalúdka.
Zrazu som nemohol dlhšie čakať.
Odišiel som domov.

Nikdy mi nedala príležitosť vysvetliť, prečo som na mieste schôdzky nebol.

To bol pradôvod, prečo som dnes ráno cestu autobusom neprerušil.
Spoľahol som sa na zízačov z paralelného ostrovčeka.

14 marca, 2005

O dôležitosti brzdy

Za balkónovými dverami šantila čierna zima, v nose odmäk, v očiach odrazy firemného dispeja. Dal som si fuk do nosa, zhlboka sa nadýchol a vykročil.
Čakalo ma stretnutie s ľuďmi, ktorých mám rád.

V autobuse som sa nechune rozvalil a nervózne pozeral na digitálky zavesené na dve hodiny od vodičovej hlavy.
Stihnem prísť na čas? Nestihnem?
Hore Hlavnou som vybehol v novom osobnom rekorde.
Štyri minúty pred termínom.
Teraz už ležérne funiac som vyhľadal pingla a overil, že stôl rezervovaný na heslo "ex" je pripravený.
Vyštveral som sa opäť k portálu pohostinského podniku. Otočil som hlavu do prava a zrazu som vedel, že je dobre.
Od severu sa ku mne blížil Miin očarujúci úsmev.
Načas.
Bars fasa pocit, ci jeho!

Už sme sa obzerali dvaja.
Asi o dve minúty sa zjavila ďalšia nezameniteľná žena.
Sibyl.

Po čase sme za stolom sedeli všetci, ktorých som mal na zozname.
Black dragon, Cernanka, jej bývalý, Gretka, Mia, Sibyl a Piškót.

Hovel som si.
Rozkošný verbálny grupáčik sa naplno rozbehol.
Atmosféra príjemne zhustla.
Gretka hulila jednu cigu za druhou.
Bojoval som s nikotínovou recidívou na život a na smrť. Víťazne!

Temer v najlepšom prišla, použijúc slovník mojej obľúbenej Ájsíkjú partnerky, brzda.
Brzda s akceleračnými účinkami.
Jeho terajšia.
Panoptikum bolo kompletné.

Vlastne mi je úplne jedno kto sa s kým a o čom rozprával.
A ani to sem nenapíšem.
Mám to v paži.
Cítil som sa fajn.
A čo ma, nebudem tajiť, mierne prekvapilo, aj jeho terajšia bola v mnou dávno nevídanej pohode, ktorá vyvrcholila orgazmom v podobe neslušného návrhu.

13 marca, 2005

#1

Nerád pripúšťam, že blížiaca sa dočasná partnerská osamelosť na mňa začína doliehať viac ako som pôvodne predpokladal.
Pár dní

Zrazu som sa stal vnímavým na pesničky, ktorých text mi hlavou plynulo prechádzal a nezanechával žiadnu stopu.

Tu je malý úryvok z pesničky, ktorá je dnes v mojej hitparáde na prvom mieste:

Pár dní zvládnem
A nezostanem na dne
Viem, že...
Pár dní zvládnem
A všetko povolí
Viem tých...
Pár dní zvládnem
Možno pár krát spadnem
Viem, že...
Pár dní zvládnem
Aj keď to zabolí
Možno zabolí ...

Autorkou veršov je Zuzana Smatanová

07 marca, 2005

Deň (z)účtovania

Zajtra bude deň, ktorého dátum má pre mňa zvláštny význam.

No áno, zajtra je ôsmeho marca, Medzinárodný deň žien.
V predvečer tohto dňa, opradeného mýtmi a bájkami za socialistickej éry a temer opovrhnutím za éry insitného kapitalizmu zvyknem bilancovať.

Na sito pamäte nasypem všetky ženy, ktoré mi v uplynulom roku nejako zasiahli do života a preosievam, nadhadzujem obsah sita. Môj spôsob zrýchlenej inventúry.
Niekoľko posledných rokov sa mi v site objavujú aj ženy Siete.
Ženy ktoré som spoznal prostredníctvom Internetu.
Nikdy, alebo iba spočiatku, nevidené, nepočuté, neovoňané.
Ženy, ktorých vek iba odhadujem a ktoré ma všetky, bez výnimky, vracajú do čias keď môj život riadilo zvonenie školskej časomiery.
Vracajú ma do doby, keď som poznal len najúžasnejšiu podobu lásky.
Platonickú.
Vrátili mi fantáziu, ktorá pomaly hynula ako v Nekonečnom príbehu.
Čo na tom, že zotavená predstavivosť sa už netýka erotiky rovnakou mierou ako v časoch keď Sieť nejestvovala.

Teraz premýšľam ako dať najavo "mojim" ženám Siete, že ich mám rád.
Jasné.
Predsa typicky platonickým spôsobom.
Budem iba pasívne túžiť, aby si tento text prečítali a aby sa v ňom našli.

02 marca, 2005

Piškvorky

Nedávno som sa dostal k popisu variantu hry známej ako piškvorky.

Hra je určená pre troch lekárov.
Hrá sa na hracom pláne, ktorý dodáva ministerstvo zdravotníctva.
Každý hráč dostane okrem hracieho plánu aj dotazník vyplneny pôrodníkom alebo pôrodnou asistentkou. V dotazníku sú uvedené symptómy mentálnej retardácie, deformácie a znetvorenia dieťaťa mladšieho ako tri roky.
Hráč si preštuje dotazník. Len dotazník. Štúdium čohokoľvek iného je prísne zakázané!
Hráč do hracieho plánu vyznačí jeden z povolených symbolov.
Červené plus alebo modré mínus.
Hracie pole spolu s dotazníkom presunie k ďalšiemu hráčovi
Hra sa priebežne vyhodnocuje po zápise tretieho symbolu do hracieho plánu.

Vyhodnotenie hry.
Ak sa všetky tri symboly na hracom pláne nezhodujú, hra pokračuje po istom čase ďalším kolom. Termín ďalšieho kola určuje ministerstvo zdravotníctva dodaním aktuálneho dotazníka.

Ak sú na hracom poli tri zhodné symboly pre hráčov hra končí.

Ako hra končí pre dieťa, ktorého dotazník ja súčasťou hry sa určuje takto:

Ak sú na hracom poli modré mínusy hra končí aj pre dieťa. Ako keby sa nič nestalo.

Ak sú na hracom poli červené plusy dieťa sa umiestni do Špeciálneho detského oddelenia
kde bude milosrdne usmrtené injekciou alebo postupným vyhladovaním.

Toto som si nevymyslel ja.

Táto hra sa skutočne hrala v Tretej ríši.
Námet k vytvoreniu hry poskytlo Dieťa K (Kind K).
Hra sa v skutočnosti volala Akcia T4 (T4 - Aktion) a bola neskôr rozšírená aj o dotazníky dospelých osob.

Podrobnosti o hre som začal hľadať na teto stránke