Z pošty

Vyšiel som z pošty s novou flexibilnou priateľkou pri srdci.

Ďalšia zbytočnosť do zbierky.
V sklonenej hlave som si prehrával ostatný Ájsíkjú dialóg s Jeho terajšou.
Očami som oral asfalt chodníka predo mnou keď som si uvedomil, že pozerám na niečo disharmonické.
Asi dva metre odo mňa kráčalo po chodníku šesť párov pánskych čiernych poltopánok.
Všetky páry boli priemerne vyčaptané, mierne demodé.
Jeden pár mi klal oči.
Bol čistý, priam by som povedal, že čerstvo vyleštený.

Nevdojak som si spomenul na článok, ktorý som nedávno čítal na jednom webníku.
Autorka v ňom analyzuje prečo jej známemu žiadna nefajčí.
Pozrel som na svoju obuv a hrdo pridal do kroku.

Na Mäsiarskej, tam kde sú chodníky také úzke, že žena s väčším zadkom pôsobí ako vozidlo s nadrozmerným nákladom parkovalo obrovské pseudoterénne auto tmavomodrej značky.
Veľa neho živo četovali dve pomerne atraktívne mladé ženy.
Nedalo sa nič robiť. Vsúpil som do vozovky, aby som ich obišiel.
Ďalšie milé prekvapenie!
Za mnou čosi mocne zatrúbilo.
Elegantná dáma za volantom smerom ku mne čulo gestikulovala.
Moje sebavedomie narástlo.
Mohla svoje obscénne posunky smerovať aj k mladým ženám, ktoré som obchádzal a ktoré jej tiež prekážali.
Ona si vybrala mňa!
Netušil som, že čistá obuv zo mňa robí atraktívneho metrosexuála, na ktorého sa neostýcha vytrubovať ani elegantná dáma za volantom drahého auta.