Deň (z)účtovania

Zajtra bude deň, ktorého dátum má pre mňa zvláštny význam.

No áno, zajtra je ôsmeho marca, Medzinárodný deň žien.
V predvečer tohto dňa, opradeného mýtmi a bájkami za socialistickej éry a temer opovrhnutím za éry insitného kapitalizmu zvyknem bilancovať.

Na sito pamäte nasypem všetky ženy, ktoré mi v uplynulom roku nejako zasiahli do života a preosievam, nadhadzujem obsah sita. Môj spôsob zrýchlenej inventúry.
Niekoľko posledných rokov sa mi v site objavujú aj ženy Siete.
Ženy ktoré som spoznal prostredníctvom Internetu.
Nikdy, alebo iba spočiatku, nevidené, nepočuté, neovoňané.
Ženy, ktorých vek iba odhadujem a ktoré ma všetky, bez výnimky, vracajú do čias keď môj život riadilo zvonenie školskej časomiery.
Vracajú ma do doby, keď som poznal len najúžasnejšiu podobu lásky.
Platonickú.
Vrátili mi fantáziu, ktorá pomaly hynula ako v Nekonečnom príbehu.
Čo na tom, že zotavená predstavivosť sa už netýka erotiky rovnakou mierou ako v časoch keď Sieť nejestvovala.

Teraz premýšľam ako dať najavo "mojim" ženám Siete, že ich mám rád.
Jasné.
Predsa typicky platonickým spôsobom.
Budem iba pasívne túžiť, aby si tento text prečítali a aby sa v ňom našli.