Bránenie

Akosi sa mi v ostatnom čase hrnú pred oči texty, ktoré sa zaoberajú milosrdným usmrtením alebo udržiavaním pri živote.

Naozaj ich cielene nevyhľadávam, ale nútia ma občas nad nimi rozmýšľať.
Nevyznám sa podrobne v kresťanských zásadách ochrany života ale už sa mi zdá, že kresťania zachádzajú v poslednom čase do extrémov.
Dlhoročné udržiavanie človeka v kóme sa mi prieči.
Žije človek v kóme? Nie je to len prežívanie bytosti s ťažko poškodeným mozgom, ktoré s ľudským životom nemá nič spoločné?
Kedysi som si myslel, že o pozemský život za každú cenu sa bijeme iba my, ateisti, ktorým nič nehovorí kráľovstvo nebeské či niečo podobné.
Mám nejaké divné pocity, keď mi televízia a rozhlas pomaly už dennodenne referujú ako zase operovali pápeža, ako sa mu opäť zlepšil zdravotný stav. Uvedomujem si, že nie je v kóme.
Nadobúdam však dojem, že sa už, aj v pápežovom prípade, nezmyselne bráni prirodzenému príchodu smrti.
Naozaj to tak má byť?