30 augusta, 2005

Čo ja z toho hrania mám?

Aby bolo jasné, ja nehrám. Mám absolútny hudobný hluch.
Ale zato rytmus mám úplne nanič.

Sluchový nedostatok mi kompenzuje Jeho terajšia tak, že mi zvláča z ciest recepty.
Tento je zo španielskej Murcie.

Šalát Lepizgi



Pre 6 osôb by malo stačiť:

6 paradajok
6 v koži uvarených zemiakov
šťava z dvoch citrónov
250g čiernych olív bez kôstok
1 neštipľavá paprika, najlepšie zelenej farby
obľúbený olivový olej
soľ

Postup:
Uvarené zemiaky treba stiahnuť z kože a nakrájať na kvádriky s rozmermi 17 x 23 mmm
Na podobnú veľkosť treba nakrájať i paradajky a papriku.
Zemiaky, paradajky a olivy vsypať do misy a premiešať.
Zmes je vhodné obveseliť paprikou, olivovým olejom a citrónovou šťavou.
Odporúčam miešať rukami.

Odvážlivci môžu šalát prisoliť.

Šalát je vhodný ako príloha k pečenému i vyprážanému (trojobal) mäsu alebo "len tak", bez mäsa.

Realizačná poznámka: Na fotke je polovičná dávka bez papriky

Napáľ si svoju Máriu!

Na Blšáku v Košicoch

- Ocííí, kúp mi cédéčko Kontrafaktu! Skoro každý v triede ho už má.
- Keď už ho má skoro každý, tak nech ti ho niekto napáli!

O niekoľko minút neskôr.
Stále na Blšáku

- Aničko poc tu! Kukaj jake šumne panenki Marije. Mladi pan, a keľo stoji tota tu?
- Dvesto korún, pani.
- Dvasto kuruny??? Take hovno?

26 augusta, 2005

Poznáte ju?

Pár dôvodov prečo by muži nemali mať volebné právo a prečo by sa nemali pchať do politiky.

- lebo miesto muža je v armáde
- lebo žiadny skutočný muž nechce vyriešiť problém inak ako bojom
- lebo ak si muž osvojí pokojné spôsoby prestanú si ho ženy vážiť
- lebo muž stratí svoj šarm ak opustí sféru prirodzenosti a začne sa zaujímať o iné ako o armádu, uniformy a bubny
- lebo muži sú vo voľbách príliš ovládaní citmi. Nasvedčuje tomu ich správanie na futbale a v politike, kým vrodená tendencia riešiť spory mocou vyjadruje ich nevhodnosť pre vládnutie

Iste, vyššie napísané ja dobrá haluz a tak som to aj myslel.
Vlastne nie ja ale Alice Duer Millerová v roku 1915.

Nie je ťažké uhádnuť aké skutočné dôvody mali muži, aby upierali ženám volebné právo.

Aké majú teraz dôvody na skrytú, pokračujúcu a zákernú, diskrimináciu?
Tiež idiotské.

Pani Silvia Miháliková v prednáške o politike rodovej rovnosti píše:
„Nadôvažok sa mnohé aktivistky naivne domnievali, že keď ženy získajú volebné právo, dosiahnu aj úplnú emancipáciu.“

Mám pocit, že si tento názor osvojili aj mnohí muži.
A aj ho zneužívajú.
Idiotsky.

Venované Charlotte Woodwardovej.

Viete, že volebné právo bolo v USA ženám priznané 26. augusta 1920?

24 augusta, 2005

Keď boli ženy ženami

Priznávam, nadpis som ukradol Maryši zo vsuvky vo vete blogérskej chuťovky o Malej žene s veľkou varechou...

Keď boli ženy ženami, babka železnou rukou, chladnou hlavou a mäkučkým, obrovským srdcom riadila svoje impérium.
Malinký domček so záhradou.
Keď boli ženy ženami piekla babka každý deň chlieb.
Keď boli ženy ženami starala sa babka o tri svoje a dve odložené deti amerikánov, ktorí sa pre svoje deti nikdy nevrátili. Zadarmo.

Babka sa nezastavila v robote celý deň.
Dlhý deň.
Ako moderné emancipované ženy.

Že neviem o čom rozprávam?
Možno áno.

Jedno však viem celkom určite.
Hoci bola babka úplne rovnocenná dedovi nikdy som nemal pocit, že prázdniny trávim u dvoch chlapov, z ktorých jeden má vagínu.

Myslím, že žena sa stáva ženou, skutočne emancipovanou a rovnocennou mužovi iba ak sa na neho môže vždy! spoľahnúť.

Ešte keby som tak vedel kedy sa muž stáva mužom.
...
Naozaj?

19 augusta, 2005

Popíjate občas?

Večer som lozil po spriatelených blogoch a natrafil som na zaujímavý odkaz. Možno príde, nie iba cez víkend, vhod.

Modern Drunkard Magazine Online uvádza na svojej stránke pravidlá popíjania.

Treba síce trocha rozumieť po anglicky, ale ak nechcete v popíjajúcej spoločnosti vyzerať ako trubka odporúčam pravidlá aspoň prebehnúť.

Na zdravie!

18 augusta, 2005

Istota


Asociácie
Originally uploaded by jejbyvaly.
Prekvapilo ma, čo všetko symbolizuje tento obrázok istoty.

Mám na účte toľko peňazí ako si myslím?
Aký bude výsledok práce, ktorú teraz robím?

Skuočne mám všetko v stave ako si myslím?
Stojí za to pripútať si čokoľvek, kohokoľvek?
To, čo chýba, naozaj niekto ukradol?
Dostanem veci do pôvodného stavu?
Prečo sú preč práve tie časti a nie iné?
Odbudne ešte niečo?
Ak niečo pribudne, bude to ešte moje?

Keď sa to tak vezme, vidím jedinú istotu.

Bez môjho pričinenia sa nič nezlepší.

16 augusta, 2005

Nepoznané

Miriam dnes, po dlhšej odmlke, napísala na svoj blog o Našich (a ich) bývalých láskach.

Nerobí mi problém pochváliť článok hocijakej blogérky, či blogéra, ak sa mi páči, ak ma niečím oslovil.
Síce riskujem, že budem podozrievaný z vriťsapchajstva, z kontaminovania skvelých komentárov iných čitateľov intímnymi výlevmi, či inej neplechy.
Nech.
Vtedy mi je to jedno.

Miriam píše štýlom akým Lance Armstrong vyhráva Tour de France.
Ako úžasne ľahko sa zvyká na dobré!

Miriam sa dnes zjavila ako predátor.
Téma mi vyrazila dych a oblial ma studený pot.
Ako keby nestačilo, že našla les, v ktorom sa ukrývam.
Ako keby nestačilo, že vie presne na ktorom strome hniezdim.
Sadla si priamo na okraj hniezda a pozerá na moje jediné vajce v hniezde.
Presne to vajce, pod ktorého škrupinou sa skrýva tajomstvo bývalého.

Nie, nemám strach.
Nebojím sa, že zistí ako sa volám občianskym menom, či iné nepodstatné detaily môjho života.

To, čím mi vzala dych je doteraz nepoznaný pocit, že ma pochopila až na koreň.
Že pochopila podstatu mojej prezývky.

Modrý štopeľ

Písané ako reakcia na Náhrdelník Márie Lazárovej

Odvtedy ubehlo už pár rokov.
Bol som zaľúbený, slovami môjho otca, ako somár do kopy sena a moja láska odišla na pár dní do cudziny.
Zrazu som nevedel čo s voľným časom a všetky myšlienky zrazu vstúpili do jedinej politickej strany.
Bolo to, tuším, v druhý osamelý večer, keď som natrafil na zašantročený štopeľ od šampusu. Zvláštny tvar pripomínajúci atómový hríb. Odiera mi úsmev z tváre.

Natrel som ho celý na modro.
Potom som naň napísal čierne slovo Neerpelt a čierne dátumy dní odlúčenia.
Trocha masochizmu vraj neškodí.
Civel som na ten štopeľ deň čo deň.
Kus modrého korku sa zrazu stal pre mňa poštou, mejlom, telefónom a faxom odrazu.

Modrá zátka sa časom zo stola presťahovala do šuflíka.
Stále som ju mal.
Neviem koľkokrát som si odvtedy upratoval stôl ale štopeľ som nevyhodil.

Až vlani.
Neviem rozumne zdôvodniť prečo. Nezavadzal.

Na jar zase odcestovala.
Na druhý deň som nejako automaticky chcel pozrieť na modrú zátku.
Mal som zrazu nevysvetliteľný pocit.
Ako keby som stratil identitu. Už zase.
Ako človek, ktorému vytetujú na predlaktie kostrbaté modré číslo.

15 augusta, 2005

Melónový šalát

Zachutilo mi.

Potreboval som:

Melón – pol stredne veľkého vodného melónu, teda asi 3kg
červená cibuľa – 1 kus
feta - 200g
zelené olivy – asi 100g
olivový olej – približne poldeci
soľ
čierne korenie

Nakrájaj na kúsky fetu a cibuľu.
Primiešaj olivy, pokojne môžu byť aj čierne.
Prisyp kúsky melónu a polej obľúbeným olivovým olejom
Pridaj soľ a korenie.
Premiešaj.
Dobrú chuť!

Neboj sa experimentovať s množstvami prísad na menších porciách.

14 augusta, 2005

Záručná doba

Stretol som doobeda Moniku.

Nevyzerala dobre.

- Ta sevas, ňe? Vyškeril som sa.
- Sevas JB, dobre, že ťa vidím. Hybaj na kávu. Nehovor, že nemáš čas!
- Ťažká noc?
- Ako sa to vezme. Aj teba by to zaujímalo o čom sme debatili s čajami.
- Chlastali ste? Tie kruhy...
- Ty si fakt diliboďó. Razí zo mňa? Či čo?
- Za cigami, jak z popolníka pred pôrodnicou. A o čom ste debatili? A s akými čajami?
- Rozhľadňa, spolužiačka, zorganizovala kecvečer. Kvákali sme. O sebe.
- A čo myslíš, že by ma zaujímalo z vašich multilaterálnych rozhovorov?
- Dve čaje zahlásili, že chcú mať decko, ale chlap doma im vôbec nechýba. Asi im biologické hodiny bijú pondusom rovno do čela. Vraj by boli najradšej, keby našli niekoho, kto by ich nabúchal a hneď sa zdekoval.
- A v čom je problém? Nechápal som.
- To vieš, skysnuté intelektuálky. Ťavy. Myslíš, že im je jedno, kto, kedy a ako ich pretiahne?
- A tebe je to jedno?
- Ty si fakt magor! Jasné, že nie. Ale keby som chcela dieťa stoj čo stoj tak podržím prvému, ktorému sa pri mne postaví.

Kým sme vychlípali kávu kadečo som sa ešte podozvedal.

- No, už môžem Mariánovi na oči. Zahlásila, keď dopila kávu.
- Hehe, myslíš??? Máš pod očami kruhy, že by som na nich zacvičil olympijskú zostavu!
- Bazmeg, nebuď ftipný! Áno? Viem, že vyzerám hrozne ale aspoň som sa kus prebrala. Ešte dokážem navariť obed. Až potom odpadnem.

Včera som si na tento rozhovor spomenul, čítajúc v populárno-vedeckom časopise:

Človek, ako ktorýkoľvek iný cicavec, potrebuje hmatové podnety od príslušníkov rovnakého druhu, inak trpí frustráciami.

To bude ono, čo tlačí Monikiným spolužiačkam na mozog.
Pre toto chcú dieťa.
Pre dotyky.

Povedzme, že čas, keď sa dvaja ľudia chcú spolu dotýkať nazvem záručnou dobou.

Aká dlhá je priemerná záruka na manžela, partnera (ako len nemám rád toto slovo!)?
Naozaj si netrúfam odhadnúť.
Od doživotnej až po záruku ako majú rýchlo kaziace sa potraviny.

Kým nahradiť neistého sputnika životom?

No predsa niekým, kto má záruku dlhšiu.
Vlastným, v núdzi aj osvojeným, dieťaťom vo funkcii generátora hmatových podnetov príslušníka rovnakého druhu.

Záruka?
Približne do začiatku puberty. Odhadujem najmenej desať rokov.

Prišiel čas, keď dĺžka záruky na dieťa prekračuje dĺžku záruky na životného partnera?
Fakt?
Má to tak byť?
Prečo?

11 augusta, 2005

O zlej nálade

Pred časom, ktorý presne neviem určiť, sa v diskusii Inzinu objavil zaujímavý názor.

Vôbec sa mi nechce hľadať kde presne, ale to je hádam teraz už jedno.

Pomerne rozšíreným názorom, že nešťastného, smutného, zdemolovaného človeka treba normalizovať obveseľovaním, ťahaním do spoločnosti bujarých priateľov, či inak, dosť otriasol pre mňa vtedy nový pohľad z inej strany.

Po jeho prečítaní som si uvedomil, že keď mám dobrú náladu a usmievam sa ako nahý trpaslík idúci vo vysokej tráve, tak sa nikdy nenájde rozumný človek, ktorý by za mnou prišiel a povedal: Veď nebuď taký veselý, pozri aké je to tu na hovno! Poď zájdeme na detskú onkológiu, tam ťa ten humor preje, prídeš na iné myšlienky.

Prečo sa smutným a nešťastným montujem do života?
Prečo sa od nich nechcem dať nakaziť kúskom chvíľkového pesimizmu?

Nechávam ich odvtedy tak. Nech sa do sýtosti vyčľapkajú v bahne mizernej nálady, nech si vychutnajú hovno, do ktorého sa dostali.

Ak máte teraz nanič náladu a ešte vám kus chýba pridám vám myšlienku z blogu nejakého Filipínca.

Keď som sa narodil bol som nahý, vlhký, hladný a ešte ma capli po zadku! Odvtedy je to stále horšie.

Tak dobre, ešte jednu.

Nikdy nezabúdam, že som jedinečný. Ako hocikto iný.

10 augusta, 2005

Na priedomí

Nechcelo sa mi spať.

Včera v noci som si, ako občas zvyknem, otvoril okno.
Na známom mieste som si vytvoril miestnosť s menovkou, nahodil som úsmev.
Vravím tomu, že sedím na priedomí.
Len tak. Vegetujem, oddychujem, leňoším.

Otvoril som ďalšie okno a pivo a pustil sa do Sudoku.
Najľahšia úroveň.
Nechcel som riskovať, že sa zažeriem do niečoho náročnejšieho a dnes budem chodiť oťapený s krvavými očami.
Trocha sa vyhováram, lebo v skutočnosti mi riešenie moc nejde.

Kým som na priedomí vpisoval číslice prešlo okolo pár ľudí.
Presne piati.
Traja sa pozdravili štartovacou konverzačnou otázkou: Čí si ty bývalý?

- Jej. Moja obvyklá odpoveď.

Všetci traja tú istú otázku položili ešte aspoň dvakrát ale stále inak.
Keď pochopili, že sa nedozvedia, kto je ona odišli.
Náhodní okoloidúci.
Slušní. Aspoň sa prihovoria.

Ako druhý v poradí sa pristavil pankáč.
Sympoš s fascinujúcou slovnou zásobou slušných slov
Z môjho pohľadu mal o punkovej hudbe najväčšie znalosti na svete.
Jednoducho expert.
Odišiel, lebo zazrel blikať meškajúcu frajerku.

Hneď po ňom prišla slečna utešiteľka, zjavne dezorientovaná mojim nickom.
Taký ten materský typ, čo nemá rád, keď niekto v blízkosti trpí.
Po pár vetách bolo jasné, že sa neutápam v depke ani vo vani smútku.
Že netrpím.
Na počudovanie sa z nej neskôr vykľula odborníčka na brutálne krvavé horory s potokmi krvi najčudesnejších farieb.
Zaujímavé.

Nočná bilancia bola priaznivá. Poznám experta na punkovú hudbu, odborníčku na krvavé horory a vyriešil som šesť mriežok Sudoku.

Keď som vypínal počítač spomenul som si na slová, na ktoré som natrafil na jednom z cudzokrajných blogov. Ani blogér nepoznal autora. Paradox?

Naozaj nezáleží na tom ako sa zoznámiš.
Dôležité je, aby si to urobil.

09 augusta, 2005

Dick Hangin

Neviete ako zabiť tri minúty času?

Viete akomak anglicky?
Uvažujete o zmene prezývky?

Ak ste na všetky tri otázky odpovedali áno dajte si vygenerovať novú.

07 augusta, 2005

Táranina?

Začul som v autobuse.

- Vieš kedy chlap prestane kritizovať každú chujovinu?
- ?
- Keď sa mu prvýkrát nepostaví keď treba!

Jablká, hrušky a dôvera

Pozeral som včera správy na Markíze.

„Je to dekadentný trend, ktorý je nielen v Spojených Štátoch...“
„Z podstaty lásky ako takej, keď je to láska, vyplýva, že je jednak trvalá a jednak nepodmienená. Ja nemôžem povedať: budem ťa mať rád kým mi vyhovuješ alebo kým neochorieš, alebo kým budeš pekná...“
Tieto slová povedal Marián Gavenda, hovorca KBS.

„Myslím, že takýto sľub vytvára veľký priestor pre akési ľahkovážne rozvody.“
Toto zase povedal evanjelický farár Ondrej Prostredník.

Páni reagovali na správu, že v USA si ľudia modifikujú sobášny sľub z pôvodného „...pokiaľ nás smrť nerozdelí“ na „...pokiaľ nám láska vydrží“

Čo mne na ich vyjadreniach prekáža?

Vyrušuje ma slovo dekadentný ale nejdem to rozmazávať, lebo nie som v koži člena cirkvi.

V slovách pána Gavendu mi prekáža miešanie jabĺk s hruškami.

Jablká sú slová o trvácnosti lásky.
Stáva sa, že láska dohorí. Niekedy pokojne a niekedy sa pri doháraní vyvalia kúdole štipľavého dymu otravujúce široké okolie.
Pripúšťam, že nedohára láska ale niečo, čo dvaja za lásku považovali.
Lenže kto poskytne spoľahlivý algoritmus ako pravú lásku rozoznať?
Hlási sa niekto?

Hruškami sú slová o podmieňovaní.
Nepoznám príčetného človeka, ktorý by takto podmieňoval lásku.
Obyčajný človek, vie, tuší, že láska sa nedá nasilu vyvolať ba ani ukončiť.
Bude , aj do smrti, milovať niekoho, s kým nedokáže existovať v jednej domácnosti. Bude milovať tú istú osobu aj na invalidnom vozíku, ba aj po smrti. Bude milovať aj bezzubú, aj zošúverenú osobu.

So slovami evanjelického farára nemôžem súhlasiť.
Nemám dojem, že sa dvojica, vo všeobecnosti, rozvádza ľahkovážne.
Ani v súčasnosti

Možno je celý problém v predstave, že láska medzi ľuďmi je ako k láska k jedinému Bohu.
Lenže ľudí je tak veľa!
Potrebujeme nájsť niekoho, kto nám v láske splynie s Bohom?
Možno.
Len ako?

05 augusta, 2005

Sadako Saski

Vyhrabal som dnes zastrčenú knihu o origami.

Aby som poskladal papierového žeriava.
Nájdite si čas a spravte si ho pre radosť tiež.

Ak viete prečo som toto celé napísal, zapáľte sviečku a pomodlite sa alebo len na chvíľu zmĺknite.

04 augusta, 2005

Ridiculus

V latinčine to znamená smiešny.

Bol, tuším, utorok.
Negramotná bola v ten večer opäť čulá a ja som jej dovolil pozerať Rodinná pouta.
Samozrejme, že urputne nesledovala.
Venovala sa svojim obvyklým materským povinnostiam.
Donekonečna prebaľovala a mojkala Kiarku.
Obľúbenú bábiku.
Večer plynul pokojne až do chvíle kým Krejza nedostal infarkt a Jarmilka nezačala panikáriť.
Negramotná spozornela.
Utrúsil som čosi o tom, že by Jarmilka mala hneď volať záchranku a nie najprv adoptívnu dcéru, Nový čas a JOJku, že by mala vedieť čo robiť.
Negramotná zvážnela.
Pobrala sa umyť si zuby, neklamný znak, že chce ísť spať.
- Ani ja neviem, čo by som robila, zahundrala si ešte

Dnes ráno som krájal chlieb na raňajky keď priťapkala.
Vylovila zo šuflíka najmenšiu varešku a zamierila ňou na mňa a zvolala:

Ridiculus!

Nechápal som. Nezapínalo mi. Rozospatý mozog.

- To je nová hra? opýtal som sa.
- Tonie je hra! Už viem, čo by som robila, keby si teraz dostal infarkt!
- A na čo by si myslela? Už mi zaplo o čom rozpráva. Ako dobre, že som Harryho Pottera a väzňa z Azkabanu videl už asi päťkrát.
- Na slona!

Aktualizácia: Kozo napísal pozoruhodnú reakciu. Odporúčam.

01 augusta, 2005

Dobrá krčma

Za ostatné dni som bol v rôznych krčmách rodného mesta častejšie ako za celý minulý rok.

Aké boli donedávna moje kritériá?
- majú desiatku primeranej teploty
- nalievajú po čiaru
- čapujú do čistých sklenených pohárov
- monitorujú zákazníkov a bez meškania ponúkajú dotankovanie
- personál reaguje na zdvihnuté obočie aj keď nemám dopité
- majú niečo pod zub
- nemajú nahulené
- majú čisté záchody

A teraz?
Teraz sa moje kritériá rapídne zmenili.
V rámci resuscitácie fyzickej kondície som osedlal môjho osemnásť rýchlostného tátoša a križujem blízke i vzdialené okolie.
Na rovinu poviem, že nie úplne dobrovoľne, ale to je teraz vedľajšie.

Mojich nových kritérií je spolu iba päť.

Sú to tieto štyri:
- bicykel sa dá oprieť bližšie ako meter od stola
- majú nechladené nepresladené nealko
- a najdôležitejšie kritérium:

krčma disponuje detským pieskoviskom s príslušným hardvérom a/alebo preliezačkou a/alebo hojdačkou a/alebo podobnou kratochvíľou.

Detský animátor je zatiaľ neobjavenou špičkou v službách krčmy.