Jablká, hrušky a dôvera

Pozeral som včera správy na Markíze.

„Je to dekadentný trend, ktorý je nielen v Spojených Štátoch...“
„Z podstaty lásky ako takej, keď je to láska, vyplýva, že je jednak trvalá a jednak nepodmienená. Ja nemôžem povedať: budem ťa mať rád kým mi vyhovuješ alebo kým neochorieš, alebo kým budeš pekná...“
Tieto slová povedal Marián Gavenda, hovorca KBS.

„Myslím, že takýto sľub vytvára veľký priestor pre akési ľahkovážne rozvody.“
Toto zase povedal evanjelický farár Ondrej Prostredník.

Páni reagovali na správu, že v USA si ľudia modifikujú sobášny sľub z pôvodného „...pokiaľ nás smrť nerozdelí“ na „...pokiaľ nám láska vydrží“

Čo mne na ich vyjadreniach prekáža?

Vyrušuje ma slovo dekadentný ale nejdem to rozmazávať, lebo nie som v koži člena cirkvi.

V slovách pána Gavendu mi prekáža miešanie jabĺk s hruškami.

Jablká sú slová o trvácnosti lásky.
Stáva sa, že láska dohorí. Niekedy pokojne a niekedy sa pri doháraní vyvalia kúdole štipľavého dymu otravujúce široké okolie.
Pripúšťam, že nedohára láska ale niečo, čo dvaja za lásku považovali.
Lenže kto poskytne spoľahlivý algoritmus ako pravú lásku rozoznať?
Hlási sa niekto?

Hruškami sú slová o podmieňovaní.
Nepoznám príčetného človeka, ktorý by takto podmieňoval lásku.
Obyčajný človek, vie, tuší, že láska sa nedá nasilu vyvolať ba ani ukončiť.
Bude , aj do smrti, milovať niekoho, s kým nedokáže existovať v jednej domácnosti. Bude milovať tú istú osobu aj na invalidnom vozíku, ba aj po smrti. Bude milovať aj bezzubú, aj zošúverenú osobu.

So slovami evanjelického farára nemôžem súhlasiť.
Nemám dojem, že sa dvojica, vo všeobecnosti, rozvádza ľahkovážne.
Ani v súčasnosti

Možno je celý problém v predstave, že láska medzi ľuďmi je ako k láska k jedinému Bohu.
Lenže ľudí je tak veľa!
Potrebujeme nájsť niekoho, kto nám v láske splynie s Bohom?
Možno.
Len ako?