Na priedomí

Nechcelo sa mi spať.

Včera v noci som si, ako občas zvyknem, otvoril okno.
Na známom mieste som si vytvoril miestnosť s menovkou, nahodil som úsmev.
Vravím tomu, že sedím na priedomí.
Len tak. Vegetujem, oddychujem, leňoším.

Otvoril som ďalšie okno a pivo a pustil sa do Sudoku.
Najľahšia úroveň.
Nechcel som riskovať, že sa zažeriem do niečoho náročnejšieho a dnes budem chodiť oťapený s krvavými očami.
Trocha sa vyhováram, lebo v skutočnosti mi riešenie moc nejde.

Kým som na priedomí vpisoval číslice prešlo okolo pár ľudí.
Presne piati.
Traja sa pozdravili štartovacou konverzačnou otázkou: Čí si ty bývalý?

- Jej. Moja obvyklá odpoveď.

Všetci traja tú istú otázku položili ešte aspoň dvakrát ale stále inak.
Keď pochopili, že sa nedozvedia, kto je ona odišli.
Náhodní okoloidúci.
Slušní. Aspoň sa prihovoria.

Ako druhý v poradí sa pristavil pankáč.
Sympoš s fascinujúcou slovnou zásobou slušných slov
Z môjho pohľadu mal o punkovej hudbe najväčšie znalosti na svete.
Jednoducho expert.
Odišiel, lebo zazrel blikať meškajúcu frajerku.

Hneď po ňom prišla slečna utešiteľka, zjavne dezorientovaná mojim nickom.
Taký ten materský typ, čo nemá rád, keď niekto v blízkosti trpí.
Po pár vetách bolo jasné, že sa neutápam v depke ani vo vani smútku.
Že netrpím.
Na počudovanie sa z nej neskôr vykľula odborníčka na brutálne krvavé horory s potokmi krvi najčudesnejších farieb.
Zaujímavé.

Nočná bilancia bola priaznivá. Poznám experta na punkovú hudbu, odborníčku na krvavé horory a vyriešil som šesť mriežok Sudoku.

Keď som vypínal počítač spomenul som si na slová, na ktoré som natrafil na jednom z cudzokrajných blogov. Ani blogér nepoznal autora. Paradox?

Naozaj nezáleží na tom ako sa zoznámiš.
Dôležité je, aby si to urobil.