04 augusta, 2005

Ridiculus

V latinčine to znamená smiešny.

Bol, tuším, utorok.
Negramotná bola v ten večer opäť čulá a ja som jej dovolil pozerať Rodinná pouta.
Samozrejme, že urputne nesledovala.
Venovala sa svojim obvyklým materským povinnostiam.
Donekonečna prebaľovala a mojkala Kiarku.
Obľúbenú bábiku.
Večer plynul pokojne až do chvíle kým Krejza nedostal infarkt a Jarmilka nezačala panikáriť.
Negramotná spozornela.
Utrúsil som čosi o tom, že by Jarmilka mala hneď volať záchranku a nie najprv adoptívnu dcéru, Nový čas a JOJku, že by mala vedieť čo robiť.
Negramotná zvážnela.
Pobrala sa umyť si zuby, neklamný znak, že chce ísť spať.
- Ani ja neviem, čo by som robila, zahundrala si ešte

Dnes ráno som krájal chlieb na raňajky keď priťapkala.
Vylovila zo šuflíka najmenšiu varešku a zamierila ňou na mňa a zvolala:

Ridiculus!

Nechápal som. Nezapínalo mi. Rozospatý mozog.

- To je nová hra? opýtal som sa.
- Tonie je hra! Už viem, čo by som robila, keby si teraz dostal infarkt!
- A na čo by si myslela? Už mi zaplo o čom rozpráva. Ako dobre, že som Harryho Pottera a väzňa z Azkabanu videl už asi päťkrát.
- Na slona!

Aktualizácia: Kozo napísal pozoruhodnú reakciu. Odporúčam.

Žiadne komentáre: