Priznávam, nadpis som ukradol Maryši zo vsuvky vo vete blogérskej chuťovky o Malej žene s veľkou varechou...
Keď boli ženy ženami, babka železnou rukou, chladnou hlavou a mäkučkým, obrovským srdcom riadila svoje impérium.
Malinký domček so záhradou.
Keď boli ženy ženami piekla babka každý deň chlieb.
Keď boli ženy ženami starala sa babka o tri svoje a dve odložené deti amerikánov, ktorí sa pre svoje deti nikdy nevrátili. Zadarmo.
Babka sa nezastavila v robote celý deň.
Dlhý deň.
Ako moderné emancipované ženy.
Že neviem o čom rozprávam?
Možno áno.
Jedno však viem celkom určite.
Hoci bola babka úplne rovnocenná dedovi nikdy som nemal pocit, že prázdniny trávim u dvoch chlapov, z ktorých jeden má vagínu.
Myslím, že žena sa stáva ženou, skutočne emancipovanou a rovnocennou mužovi iba ak sa na neho môže vždy! spoľahnúť.
Ešte keby som tak vedel kedy sa muž stáva mužom.
...
Naozaj?
24 augusta, 2005
Keď boli ženy ženami
Zverejnil Jej bývalý o 09:05
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára