O dôležitosti brzdy

Za balkónovými dverami šantila čierna zima, v nose odmäk, v očiach odrazy firemného dispeja. Dal som si fuk do nosa, zhlboka sa nadýchol a vykročil.
Čakalo ma stretnutie s ľuďmi, ktorých mám rád.

V autobuse som sa nechune rozvalil a nervózne pozeral na digitálky zavesené na dve hodiny od vodičovej hlavy.
Stihnem prísť na čas? Nestihnem?
Hore Hlavnou som vybehol v novom osobnom rekorde.
Štyri minúty pred termínom.
Teraz už ležérne funiac som vyhľadal pingla a overil, že stôl rezervovaný na heslo "ex" je pripravený.
Vyštveral som sa opäť k portálu pohostinského podniku. Otočil som hlavu do prava a zrazu som vedel, že je dobre.
Od severu sa ku mne blížil Miin očarujúci úsmev.
Načas.
Bars fasa pocit, ci jeho!

Už sme sa obzerali dvaja.
Asi o dve minúty sa zjavila ďalšia nezameniteľná žena.
Sibyl.

Po čase sme za stolom sedeli všetci, ktorých som mal na zozname.
Black dragon, Cernanka, jej bývalý, Gretka, Mia, Sibyl a Piškót.

Hovel som si.
Rozkošný verbálny grupáčik sa naplno rozbehol.
Atmosféra príjemne zhustla.
Gretka hulila jednu cigu za druhou.
Bojoval som s nikotínovou recidívou na život a na smrť. Víťazne!

Temer v najlepšom prišla, použijúc slovník mojej obľúbenej Ájsíkjú partnerky, brzda.
Brzda s akceleračnými účinkami.
Jeho terajšia.
Panoptikum bolo kompletné.

Vlastne mi je úplne jedno kto sa s kým a o čom rozprával.
A ani to sem nenapíšem.
Mám to v paži.
Cítil som sa fajn.
A čo ma, nebudem tajiť, mierne prekvapilo, aj jeho terajšia bola v mnou dávno nevídanej pohode, ktorá vyvrcholila orgazmom v podobe neslušného návrhu.