Ochrana osobných údajov

Asi takto sa dá pomenovať to, čo Džejtí robila väčšinu víkendu. Presne povedané vyrábala Bezpečnostný projekt.

Stále mi chodila po rozume myšlienka či bolo dobrým nápadom zavesiť vypracovanie Bezpečnostného projektu na krk každej organizácii osobitne.
Myslím teraz najmä na základné školy, ktoré majú miestneho spoločného zriaďovateľa i jednotné vyššie velenie v podobe Ministerstva školstva.

Mal som naivnú predstavu, že magistrát, ak už nie rovno ministerstvo, zaplatí odborníka, ktorý vypracuje Bezpečnostný projekt ľahko a rýchlo (škrtaním nehodiaceho sa) prispôsobiteľný konkrétnej škole.

Figu.

Každá škola vyslala nejakú učiteľku na školenie. Zväčša informatičku.
Budúcu autorku Bezpečnostného projektu nejaký expert vyškolil, na požiadanie dodal vzor projektu.
Vzor pre školu temer nepoužiteľný, pretože je taký všeobecný ako zákon sám.

A tak márnia stovky učiteliek a učiteľov čas (a peniaze) na vypracovávanie projektov, ktoré malo, podľa mojej skromnej mienky, dodať Ministerstvo školstva prostredníctvom obecných úradov.

Akosi nechápem efektívnosť zvoleného postupu.