Zase napíšeš nejaký výlev?

Opýtala sa ma Čelistka.

Heglo ma. Hodne.

- Čo máš na mysli?
- Či napíšeš niečo také ako keď som šla do Španielska.

Popravde, naozaj som nechcel písať.
A ešte to slovo! Že výlev! Ale sedí, s tým už nič nenarobím.

Moje citové rozpoloženie teraz zdoláva úplne iný level.

- Nie.
- Ale niečo normálne by si mohol!

A je to tu! Prelomový deň.
Dostal som prvú objednávku na konkrétny text.
Objednávku, ktorá sa neodmieta.
Navyše o niečom, čo sa mi občas zadiera pod kožu, občas ma hladí po predlaktí.

Moja oficiálna predstava o normálnom zázname na blogu:



Čelistka s Nerváčkou idú v auguste do Aberdeenu.
To je v Škótsku.
Idú na festival!
Autobusom.
A nie iba tak, mírnix-dírnix. Účinkovať!

Presnejšie povedané, idú si zahrať.


Otrasné!
Myslim, samozrejme, môj prvý text na objednávku.