Polohy

Pozor! Text obsahuje aj subštandardné a explicitné slová.
Iné sa jednoducho nehodia.

Toť nedávno som natrafil v Nota Bene na zaujímavý článok.
V článku sa spomína jav, ktorý som si už všimol dávnejšie a občas sa mi niekde pripomenie.
Ide o to, že temer ľubovoľná vec, osoba, je vnímaná často značne rozdielne v závislosti na tom, kde sa nachádza. Spomeniem príklad, ktorý si hmlisto pamätám z pražského kultúrneho života.

Provokujúca osoba sa v nestráženom momente vysrala vo výstavnej sieni Národnej galérie.
Návštevníci, ktorí hovno objavili, nepožiadali personál o jeho odstránenie ale začali ho chápať ako súčasť expozície a mudrovať nad umeleckým zámerom autora.
Ak si dobre pamätám tak sa do vášnivej diskusie zapojili aj vážené osoby z umeleckého života.
Obyčajný človek by povedal, že sa diskutovalo o hovne, čo bola až donedávna téma vyhradená pre dojčiace mamičky a dôchodcov.

Prečo to spomínam?

Cestou do pustatiny som nastúpil do autobusu MHD. Pravú ruku som obesil v slučke a oskenoval autobus.
Ranná klasika.
Figuríny. Nemé, strnulé, ba až tupé tváre.
Bol som neviditeľný.
Nezaujímavé hovno hodné nanajvýš ignorovania.
Medzi hovnami.

Asi o pol hodiny som vkročil do iného autobusu, ktorý tu voláme gadžovský. Vozí gadžov, dedinčanov.
Len čo som vkročil, už som počul: dobri dzeň. Skoro som odpadol! Pozdravil ma, sám od seba, nejaký dorastenec a ešte sa aj decentne usmieval. Tak ako ostatní v autobuse.
Odzdravil som a na zvyšok autobusu sa usmial tak, aby nebolo vidno rozrobenú zubárkinu robotu. Ako debil v pomykove.
Negramotnú vzala vetrom ošľahaná gadžovka na kolená.
Naj sebe decko ňevibije zubi na totich džurach na cesce.
Mal som pocit, že nastúpil človek.
Medzi ľudí.

Dovidenia, pozdravil som sa vystupujúc. Autobus sa na mňa usmial a Negramotnej poslala gadžovka-sedačka pusu.

Tak teraz, desiatujúc, rozmýšľam.

Povedzme, že som hovno.
V ktorom autobuse ma ohodnotili objektívnejšie? V mestskom alebo gadžovskom?
Povedzme, že som človek.
V ktorom autobuse ma ohodnotili objektívnejšie? V mestskom alebo gadžovskom?

A zase tá večná otázka!
Kto som?
Kým som?