Anjel strážny

Na obed som zistil, že finančná hotovosť, ktorú mám k dispozícii sa strmo blíži k nule, rovnako ako zásoby potravín.

Chtiac-nechtiac som sa nejako musel dostať k bankomatu. A musel som zobrať so sebou aj Negramotnú.
Dohodli sme sa, že keď slniečko trocha klesne vyberieme sa do Kukučky na pivo. Kukučka, obľúbená záhradná krčma, je neďaleko bankomatu a má všetko potrebné vybavenie pre deti. Pieskovisko s lopatkami, vedierkami a hojdačku.
Mal som predstavu, že vyberiem peniaze, dám si jednu desiatku, Negramotnej objednám minerálku, nechám ju pohrať sa a vrátime sa domov sublimovať.
Na bicykloch.
Až po opustenie Kukučky šlo všetko podľa plánu.
Len čo sme nohy opreli do pedálov, Negramotná zahlásila, že nechce ísť rovno domov.
Dobre, spravíme malú okľuku, nech má radosť.

Pri Centrume zahlásila, že tadeto šla minule s Čelistkou na cyklistický chodník vedúci na Jazero.
- Poznáš cestu? - Opýtal som sa.

Odpoveďou bol pohľad typu „Takúto otázku som si od teba nezaslúžila!“

Dirigovala ma zozadu a ja som sa nestačil čudovať aký má orientačný zmysel.
Zjavne šla na istotu. Neomylne našla nenápadnú odbočku poza benzínku a vyviedla ma na nový most cez Hornád, na novú cyklotrasu.

- Odboč doprava! – počujem zrazu.
Doprava??? Dole z cyklotrasy, niekam medzi vagóny?
- Ver mi! – povedala s dôrazom ako terminátor Johnovi Connorovi.

Naozaj sa nemýlila.
Viedla ma neomylne a rozhodne ako anjel strážny. Dvanásť kilometrov terénom, ktorým predtým prešla iba raz. Pred týždňom.

Tak teraz rozmýšľam, kde sa berú fámy o dezorientačnom zmysle žien.
Nerobia z nás, mužov, ženy neomylných vodcov len kvôli hladkaniu našej idiotskej samoľúbosti?