Manželstvo

Myslím také, o ktorom sa teraz hodne hovorí. Manželstvo homosexuálneho páru.

Dnešok bol nejaký lenivý, zamračený a mne bol byt nejaký pritesný.
Chcel som sa ísť vyvetrať aspoň trocha účelne. Vynesenie smetí sa mi málilo a ísť len tak, naverimboha do riskantného počasia sa mi nechcelo.
Pôjdem kúpiť Nerváčke párky! Miluje ich.
Skončilo to tak, že som mal na ceduľke nakoniec štyri riadky a vykročil som do mrholenia.

V krátkom stúpaní mi zišla na um totálna haluz.
Ako sa asi budú meniť na Slovensku formuláre ak aj my zrovnoprávnime manželstvá homosexuálov.
Čo si budú títo ľudia písať do rubriky rodinný stav? Vzniknú nové slová?
Ženatá? Vydatý?

Idúc už po rovine som si v duchu pripravoval odpoveď na anketovú otázku: Ste za manželstvá homosexuálov?

Nuž.
Náboženstvo a viera v Boha ma nijako mimoriadne nezaťažuje a nestavia mi do myslenia bariéry. Nanajvýš ak malé retardéry.
Som síce ateista ale celý život sa pohybujem aj medzi veriacimi a nejaké kresťanské, ba i iné, hodnoty a tradície sa nalepili aj na mňa.
Osobné skúsenosti s homosexuálmi mám malé a všetky pozitívne.
Teda, aby bolo jasné. Nikdy ma žiadny homosexuál neobťažoval. Správali sa ku mne presne tak ako všetci ostatní ľudia. Rešpektovali sme sa.
Priznávam, že občas ma pochytila akási ľútosť, ktorá však nemala iný racionálny základ ako skutočnosť, že sú iní ako ja alebo ženy, ktoré som poznal. Myslím taký pocit, aký zvyčajne mám, keď pozriem na vozíčkara alebo nevidiaceho.

Hral som šachovú partiu sám so sebou a vyšla mi takáto odpoveď na položenú otázku.

Som.
Mám však jedinú výhradu.
Nech sa ich spolužitie, zväzok, nevolá manželstvo.

Prečo?
Slovo manželstvo je vo mne spojené so slovom rodina a slovo rodina predstavuje pre mňa muža a ženu.
A ich deti.