19 júla, 2005

Vyzleč sa!

Prikázala Čelistka hlasom, ktorému sa ťažko vzoprieť, len čo som vkročil domov.

Tón hlasu okamžite umelo prerušil tehotenstvo myšlienky na erotické radovánky.
Ponad obuvnicu som zazrel Nerváčku.
Sídliskový holub.
Sedela na gauči a vyzerala, akoby sa cez ňu prehnal orkán zúfalstva.
Negramotná apaticky tlačila do líc čokoládový jogurt s piškótami.
Nazdárek Kašpárek, pozdravil som fťipne.
Odpoveď som už nepočul súc dôrazne jemne vtlačený do kúpeľne.
Povely.
Dole šaty! Sem, na kopu! Do vane!
Namoč sa!
Seď!
Hneď prídem!

Poobzeral som sa po kúpeľni. Všade, kam oko dohliadlo, sa rozprestieral neskutočný bordel.
Šatstvo, posteľná bielizeň, gumičky.
Moje tušenie zlikvidovala Čelistka, ktorá mi priniesla uterák a šampón novej značky.

Máme vši!

Ozaj.
Netušil som, že vzájomné opičie ískanie po chemickom útoku je také vzrušujúce.
Tehotenstvo myšlienok sa naozaj dá prerušiť. Nie ukončiť.

Žiadne komentáre: