Dátumy sa neopakujú?

V posledný deň januárového pracovného týždňa pred štrnástimi rokmi som si priniesol do kabinetu písomky.

Obraz schopností čo najlepšie predať vedomosti v limitovanom čase.
Vzal som dvojhárok zjavne narýchlo vydrapený zo stredu zošita a fľochol na identifikačné znaky.
Meno, trieda, skupina, dátum.
Niečo neštimovalo.
Znova.

Namiesto dátumu boli tri slová vyjadrujúce vnútro mladíka viac než ľúbostné listy alebo posudok psychoanalytika.
Šokovali ma.
Dnes by som povedal, že som okamžite chytil depku a nepreháňal by som.

Napriek hrôze, ktorá na mňa z dátumu smradľavo dýchla, som písomky doopravoval a vrátil sa do vlastného turbulentného života dúfajúc, že sa nepríjemný pocit nikdy nezopakuje.

Lebo dátumy sa neopakujú.

Chyba!
Dátumy sa opakujú v neočakávaných chvíľach.
Mne sa dátum z písomky vrátil včera po správach z Londýna.
Zrazu prestal existovať 7. júl 2005.
Všade som videl dátum z pravého horného rohu písomky.

Prvý deň vojny.