Dokonalý return

Tlačil som v karfure vozík po broudveji.

Práve som zaostril na ceduľku so zoznamom skutočne potrebného, keď som začul:
- Ta sevas, ňe? - Irena, usmievavá ako vždy, odkedy ju poznám.
- Vidím, že ťa stará vydurila na nákup, aj cetlik ti pre istotu napísala. Ale šak nič, aj môj chodí s papierikom. Bez neho zmätkuje. Ktovie na čo myslí?

Stále sa škerila.
Bazmeg, ale zuby má pekné, zazávidel som.

- Sevas, sto rokov som ťa nevidel! - Vstúpil som do duchaplnej konverzácie.
- Ty, JB, keď ťa vidím, Seprő minule hovoril, že...

Blá, blá, blá.

- A čo zháňaš? - Spýtal som sa inteligentne.
- Mám kuracie prsia a chýba mi doma Solamyl. Na čínu. Nevieš kde to majú vyložené?

Ticho.

- JB, ty zvrhlík kam mi to pozeráš? Pozeraj sa mi do očí, keď sa so mnou rozprávaš!
- Som zvedavý ako vyzerajú tvoje kuracie prsia – Vyškieral som sa.

Krátke ticho.
Vyprskla a to sa vtedy nedá vydržať. Smeje sa veľmi nákazlivo.

- Len sa neposer, ty detailista! Stavím sa, že už si si aj ty dnes postavil vodu na kávu!

Dokonalý return.