Vkus a mesto

Vybral som sa nákup.
Doplniť zásoby.

Cestou som sa zastavil a hlboko predklonil.
Rozviazala sa mi šnúrka na topánke.
Keď som sa narovnal videl som pred sebou tento obraz.
Grc!
Prekrvený mozog mi zrazu ukázal, čo som si doteraz nevšimol.


Fasáda

Netrápi ma teraz ošarpanosť častí fasád ale to, aký má vkus človek, ktorému príde na um zaparkovať na svojej lodžii autobus. Presne tak na mňa toto debnenie pôsobí. Je to hnusné, odporné a spálňa rodného mesta sa mi začína bridiť.

Kus ďalej mi novoomietnutá stena výmeníkovej stanice ozdobená sprejrom zdvihla! náladu.

Grafiti

Čarbanica je zatiaľ na velikánskej ploche jediná a zapôsobila na mňa ako grafický šperk.
Doteraz sa neviem z tohto pocitu spamatať, lebo v príčetnom stave ma akékoľvek prejavy aktivít sprejerov na bežne viditeľných plochách vyslovene iritujú.

Odhadujem, že peknú stenu vymeníka onedlho sprzní idiot so sprejom, ktorý sa na nej odbaví ignorujúc cit pre k rásu svojho predchodcu.

Má v tomto meste ešte niekto vkus?