Do roka a do dňa

Včera uplynul rok od zániku Inzinu.

Nepovažujem za potrebné analyzovať prečo upadol do kómy, v ktorej ho stále! udržiavajú kvapky komentárov.
Inzine bol mojim najobľúbenejším magazínom na sieti.
Ponúkol mi, po prekonaní ostychu, možnosť vyjadriť svoje pocity po prečítaní článkov.
Nebránil mi len tak prehodiť pár slov, jasné, že aj úplne od veci, s ľuďmi, ktorých som poznal iba podľa parfumov, toaletných a kolínskych vôd alebo gélov po holení.

Už je to rok čo som zmenil vôňu a vydal sa hľadať ekvivalent Inzinu.
Doteraz som nenašiel nič podobné.
Stále však stretávam známe vône.
A občas ma oslovia aj úplne nové arómy a vravia "Hej! Jej bývalý, čo ma nepoznáš? To som ja, čo som pripomínala Kanál päť."
Privoňal som.
Naozaj!
Stačí pozorne vdýchuť.
Niektorých vôní sa nositeľ nezbaví ani častým sprchovaním, ani prekrývaním iným príjemným pachom.
Tak to chodí.