Hic sunt leones

Boli sme v nedeľu v divadle. Všetci. Iba Sponzorka nešla.

Nerváčka i Negramotná sa tešili ako malé.
Príbeh i pointu už poznali ale prečo by mali zahodiť príležitosť prevetrať sviatočné šaty či okukať ako sa z kultivovaných milovníkov umenia stávajú v šatni nevychovaní tupci?

Nechcem písať o predstavení, hodnotiť herecké výkony, oblečenie spoludivákov ani nič podobné.

Cez prestávku som si pozrel výstavu divadelných rekvizít a plagátov z dvadsiatych rokov 20. storočia. Na plagátoch s hrdým nápisom Východoslovenské národné divadlo bol repertoár tej doby.
Celkom zaujímavé.
Na druhú časť predstavenia som sa vracal s tým, že veď si to doma vyhľadám a pozriem na sieti.

Ani po dobrej polhodine hľadania som nenašiel na sieti nič zmysluplné o histórii divadla v Košiciach pred rokom 1945.
Ako keby neexistovalo.
Vymazaná minulosť. Ako nevhodné osoby na fotkách so Stalinom či Gottwaldom.

O divadle, ktoré začalo svoju umeleckú činnosť 13. septembra 1924 som sa zo siete nedozvedel vôbec nič.
Trošku preháňam, ale naozaj len máličko.
"Záľaha" informácií je napríklad na stránke o Veľkej Británii!?

Našiel som donebavolajúce haluze o odrby.
Táto stránka hovorí za všetko.
Ani ilustračná fotka nie je z divadla ale z Domu umenia!
Za čo, za koho, sa to vlastne hanbíme?
Za ľudí, ktorí nám, Košičanom, hrali divadlo?
A prečo vlastne?