Žltá ponorka

Pripadám si pri pohybe po sieti ako ponorka.
Nesurfujem.
Kĺzanie sa po hladine nie je vhodný opis spôsobu akým sa po internete pohybujem.
Ponorím sa a v hĺbke obzerám čudesné i úplne obyčajné živočíchy, rastliny, vraky i sudy s jedovatým obsahom.
Aj na míny som už natrafil.
Keď ma niečo pod hladinou zaujme vypustím zopár bubliniek.
Niekedy neuvážene, niekedy úplne premyslene.
Samozrejme sa občas ukáže, že aj to premyslené bublinkovanie účinkuje na okolitý svet ako nepremyslené vandalstvo.
Je mi v tom prítmí pod hladinou fajn. Nerušia ma rekreanti.
Cudzie ponorky rešpektujem.
Niektoré plavidlá poznám a pošleme si zopár priateľských signálov.
Niekedy sa podpichneme.
Niekedy mi cudzia ponorka signalizuje, aby som ju nasledoval, že objavila niečo, čo stojí za pozornosť aj za cenu, že sa musím ponoriť hlbšie, občas až na hranicu mojich konštrukčných možností.

Už dva týždne mi chýba pod hladinou jedna ponorka.
Výnimočná.
Tváriaca sa ako nemilosrdná bojovníčka s jadrovým pohonom ale ja som ju už prekukol.
Má síce už párkrát premaľované meno ale ja ju už poznám. Aj podľa farby.
Táto ponorka ma naučila novému. Ukázala mi, že sa môžem vynoriť až tesne pod hladinu a periskopom sledovať iný bujaro veselý i smrteľne vážny život.
Svet nad hladinou. Svet kde prší a kde lietajú vtáky.

Kde si, žltá ponorka Čerňanka?