Originál

V živote som jej jedol nepreberné množstvo variantov.

Rôzne dĺžky, rôzne priemery.
Rôzne chute, rôzne vône.
Rôzne farby.
Údenú, neúdenú.
Na varenie, na pečenie.
Jednonožičkovú, dvojnožičkovú.

A toto, čo som vymenoval, bolo skombinované najrozličnejšími spôsobmi.
Každý, kto mi ju ponúkol, ju volal rovnako!

Domáca klobása.

Tak som si zafantazíroval, že vyrobím domácu klobásu. Tú moju. Originálnu.
Ups!
Prekážka!

Hlas v gebuli mi znenazdajky hovorí: nedaj na mienku väčšiny, uplatni vlastné skúsenosti, vlastnú chuť, maj vlastný rozum.

Dobre, nedať na mienku väčšiny sa dá. Veď klobásou prinajhoršom priotrávim kontajneristku alebo nejaké domáce zviera na voľnej nohe.

Vlastné skúsenosti? Na rozdávanie!

Vlastná chuť? V pohode. Neponúknem nikoho. Ešte by mi ju ofrfľal.

Tak mi to vychodí, že z originálnej domácej klobásy nebude nič.
Všetko, čo v živote robím, to ako rozmýšľam, to nad čím rozmýšľam som od niekoho prevzal.
(Mám skúseností na rozdávanie)

Aké deprimujúce.
Nemám vlastný rozum!