O vajciach

Som obdivovateľom vajec. Tých so škrupinou.

Vajcia sú jednoducho dokonalé.
Nech už majú akúkoľvek veľkosť, farbu, vzorku.
Pramení v nich život.

Nie som sám, kto vajcia obdivuje. Niektorí ľudia sú do vajec tak zahľadení, že strácajú zmysel pre realitu a svoje vlastné živé mláďa považujú za vajce.
Vytlačia ho zo seba a majú po starostiach(?) Tak to chodí.

Iní, útlocitní, priaznivci života vymysleli hniezdo záchrany a vedia opusteným vajciam zabezpečiť zdieľané kvočky.
Meníme sa na vtákov. Čo na to ujo Darwin?
Onedlho budeme môcť vyčiarknuť odsek 1 v článku 7 v Dohovore o právach dieťaťa

Dnes ráno som v autobuse uzrel strakaté, stredne veľké, vajce.
Pekné bolo, prisámvačku.
Lenže.

kde sa vzal, tu sa vzal
revízor pri vajci stál.

Ťukol do škrupiny mäkkým hlasom. Váš cestovný lístok, prosím!
Škrupina pukla.
Zrazu som mal pocit, že som v Ypres v roku 1915.

Záprdok!

Vajce nik nevysedel.
Tak som sa rozhodol, že podporím všetky kvočky, ochotné sedieť na cudzích vajciach.