Mobil

O mojom prvom šokujúcom stretnutí s mobilnou technikou.

Keď bol Michael Jackson ešte černoch zaľúbil som sa do pehavej devy z exotického kúta Slovenska. Nazvime ju Csilla.
Namýšľal som si, akú fasa čaju som zbalil.
Oné. Trt!
Fasa bola, aj je, ale zbalila ona mňa. Ako obyčajne.
Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam, ktovie či som niekedy v živote zbalil nejakú babu.

Csilla ma po nejakom čase prihlásila na kasting.
Do poroty boli nominovaní jej rodičia.
Neskôr sa ukázalo, že posudzovať ma, v ďalších dňoch, bude asi pol dediny.

Na výberové konanie, v letnej obývacej jedálni som sa dostavil s príslušným korupčným vybavením. Kytica, fľaša a pár fráz v cudzom jazyku.
Kytica zabrala.
Fľaša kamsi zmizla a namiesto nej sa objavila iná.

Z fľaše ubúdalo, vyškerených zubných protéz pribúdalo.
Konkurz začal byť familiárny.
Hlavný porotca ma začal oslovovať nejasným pomenovaním faszikám.

Zrazu hlavná porotkyňa vraví hlavnému porotcovi.
Jancsi, dones mobil!

Skoro som vytriezvel.
V tom čase som o mobiloch len čítal a v Košiciach som vedel iba o jedinom mobile.
Karči ho všade hrdo vláčil.
Zavesený na pleci.

Napätý som bol riadne. Kde tu, preboha, vezmú mobil?
Načo im je?
O pár minút sa Jancsi zjavil aj s mobilom.

Stavbárskym fúrikom mierne prerobeným na pojazdné ohnisko s príslušenstvom.