Sýty hladnému

Priateľka si dopoludnia zlomila ruku.

Urobili jej snímok a bolo jasné, že zlomeninu treba operovať. Zadrôtovať.
Posadili ju do čakárne, že treba počkať na doktora.
Špecialista je v jednom kole, operuje.
Po štyroch hodinách dostáva priateľka liek na utíšenie bolesti.
Verbálny.
To Vás nemôže až tak bolieť!
Priateľku chytá hlad a opatrne sa pýta odborníkov, či sa môže ísť do bufetu najesť.
Vylúčené, veď ju budú operovať!

Kto mal zlomenú ruku tak, že ju bolo treba vystužiť oceľou, možno pochopí, že zlomeninu sprevádzajú bolesti. Koho niečo niekedy bolelo je ochotný pripustiť, že čas sa začína akosi vliecť. A ešte spomaľuje!

Večer sa priateľka dostáva na rad, pod nôž. Vyhladnutá, zmučená.
To Vás nemôže až tak bolieť!

Konečne je, okolo ôsmej večer, ruka opravená a zasadrovaná.
Zle.

Tam kde je spevnenie zbytočné sa majestátne vyníma gypsový pahorok.
Zrejme celodenné úspory sadry. Uložené na vnútornej časti ruky pod ramenom.
Krehká žena vyzerá s odstávajúcou rukou ako reumatický Pinocchio.
Sadrový pomník lajdáctva ju tlači do boku.
To Vás nemôže až tak bolieť!

Prejde pár týždňov.

Odborníci snímajú sadru. Bez problémov, bez bolestí.
Priateľka si vydýchla. O pár týždňov jej vyberú z ruky šalovanie a bude.

Figes boroves!

V noci priateľku prebúdza bolesť. Blízko zlomeniny je pod kožou tvrdý hrbolček.
Ani dotknúť!
Nasleduje návšteva nemocnice, ohmatanie, zjojknutie, zahmkanie a zhotovenie fotky zlomeniny.
Šalovanie sa rozpadlo a armovací drôt sa pohybuje! v ruke so zjavnou snahou prebodnúť sa kožou na slobodu.
Kto vás operoval?
Doktor Jajbolí?

Aháááá, hmmm, nóóó...

Zatláčajte si vyčnievajúci drôt naspäť dovnútra!
Veď už! o dva mesiace Vám ho aj tak vyberieme.

To Vás nemôže až tak bolieť!