O ničom

Veľkonočná nedeľa. Najvýznamnejší cirkevný sviatok. Pravoslávnych. Ráno ma objala. Uvoľnenosť.

Nasadli sme do otvoreného vagóna vláčika, čo sa kedysi volal Pioniersky.
Okolo nás poletovali krehučké guľaté balíčky detského dychu.
Obďaleč, decentne zašité, si služobne vypaľovali zobák štyri žabie samce.
Uvoľnenosť.

Vystúpili sme z vlaku lebo usmiate tváre ani veselé odpovede železničiarov nedávali odpoveď na otázku kedy sa pohneme do cieľovej stanice, ešte stále, zvanej Vpred.
Uvoľnenosť.

Prekonali sme vodný tok a vykročili lesom. Až teraz som si všimol, že kyslička má svetlomodré kvietky. Negramotnú krása drobných kvietkov neoslovila. Kyslá chuť rastlinky áno. Spásala ich celou cestou.
Uvoľnenosť.

S Nerváčkou sme rozoberali prvé lásky. Prvýkrát. Nič neprezradím!
Uvoľnenosť.

Cestou sme minuli pár cyklistov s vypleštenými očami a hánkami zbelenými od stískania brzdových páčok. Pár funiacich, s pohľadmi upretými na predné kolesá, nás predbehlo. Neviem či si nás všimli. Negramotná objavila novorodený lišajník na zvrásnenej bridlici.
Uvoľnenosť.

Jazdci na koňoch boli ako zjavenie z iného sveta. Usmievaví, vnímajúci okolie i naše pozdravy. Ešte aj kôň na mňa žmurkol. Alebo kobyla?
Uvoľnenosť.

Cestou domou sa na sedadlo vedľa mňa zrútil zarastený chlap smrdiaci capinou. Neustále pohyboval čeľusťou. Keď sa ma spýtal, či autobus ide aj na stanicu bolo zrazu jasné, že dojedal kobylinec. Ostal som sedieť na mieste.
Uvoľnenosť.

Doma, už v podvečer, šušulky objektívom telefónu lovili belorítky, ktoré sa vrátili do jedeného z hniezd. Bezvýsledne. Negramotnej nepretržité rozprávanie odplaší aj ľudí. Človek v sedačke tlačenej vrtuľou pod skriveným obdĺžnikom padáka ju nezačul. Bezstarostne poletoval nad mestom ako vrana. Otvoril som si pivo so zelenou nálepkou.
Uvoľnenosť.