Stačilo

V januári mi blondýna pripomenula, aby som vedno s ňou sledoval príbeh Spartakiádneho vraha. Slovo vedno, v predchádzajúcej vete, netreba brať doslova.

Mahulena sľúbila, že sa k prípadu ešte vráti. Chcel som počkať na jej názor ale akosi už neviem vydržať tak sa neslušne vyjadrím skôr ako ona.

Televízna relácia vo mne opäť prebudila myšlienky o účele trestu.

Mnohokrát počuť, že nejaký zločinec bol odsúdený na trest odňatia slobody. Málokedy nepostrehnem frfľanie o tom, ako je to málo.
Nechcem teraz mudrovať nad sadzbami v trestnom zákonníku.
Kto bol nejaký čas zbavený slobody, má celkom jasnú predstavu aký dlhý je rok za mrežami. Mne stačila základná vojenská služba, aby som získal predstavu akým hrozným trestom je odňatie slobody pre človeka, ktorý si slobodu uvedomuje. Navyše ak obdobie neslobody trávi s ľuďmi, ktorých si dobrovoľne nevybral.

Myslím, že účelom trestu je zabrániť páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti.

Keby to zákony umožňovali, mnohým by som trest úplne odpustil. Napríklad normálnym ľuďom, ktorý sa dopustili trestného činu z nedbalosti, rozumej chvíľkovej neopatrnosti, nepozornosti. Títo ľudia sú potrestaní výčitkami svedomia často doživotne. Trest, v zmysle práva, tak často pripomína eutanáziu, či hanobenie mŕtvoly.

Spartakiádny vrah je na slobode.
Prežil si svoje dlhoročné peklo vo väzení a ďalšie desaťročie v psychiatrickej liečebni kde kastráciou a trvalou hormonálnou liečbou lekári dosiahli, že stratil dôvod svoje zločiny opakovať.

Ako však dosiahnuť aby nájomný vrah po prepustení z väzenia svoj ekonomicky motivovaný čin nezopakoval? Je v tomto prípade iný ako doživotný trest odňatia slobody spoľahlivý?

Prečo mnoho ľudí neverí špecialistom a najradšej by Spartiakiádneho vraha na slobode nevideli
Naozaj neviem.
Myslím, že je na slobode úplne oprávnene.
Netreba ho viac trestať.
Stačilo.