Sľub

Slová tesané do kameňa.

Dobrý deň ujo. Aj vy ste sa prišli porozprávať?

Dobrý deň synak.
Veru prišiel. Dávno som nebol. Skoro dva mesiace.
Už nám bolo obom clivo. Veď sme bratia.
Musím ja chodiť, on za mnou nemôže a ja som sa v špitáli vyvaľoval.
Trocha ma porazilo.
Pravú stranu mi kus lapilo. Ale už ma kus rozcvičili.
Len ruku mám teraz netrebnú.
No, idem už.
Veď prídem aj o týždeň, už môžem.

A kam sa ponáhľate? Šak na penzii máte času dosť! Nie?

Jóóój, to si len, vy mladí, myslíte.
Som v jednom kole.
Idem ešte dnes vnučku na výtvarnú odprevadiť, kým bude kresliť musím žene pampersky pozháňať, už sa jej míňajú.
Vieš, pocikáva sa už. Ako malá.
Po ceste z výtvarnej ešte s vnučkou synovi nakúpim. Aha! Aj ceduľku mi syn napísal, že čo mám kúpiť.
No a potom ešte do klubu musím kuknúť. Skapal tam pes, kým som bol nemogavý.
Idem.
Dovidenia!

Dovidenia, ujo.

Pozrel som s kým sa to ujo rozprával kým som prišiel.

Karolko
* 16. 10. 1938
+ 19. 10. 1938
Nezabudneme.