Mojsejovci, Miliónový tanec a Slovensko hľadá Superstar

Čo ma nezabije to ma posilní. Naozaj?

Netvrdím, že som Mojsejovcov nikdy v živote nevidel.
Videl.
Prestalo ma baviť sledovať správanie sa ľudí vytrhnutých zo života.
Po štyroch reláciách.
Neviem presne naformulovať prečo. Približne sa dá povedať, že som sa nudil.
Zbierky exotov ma nelákajú už od puberty.
Ani možná výhra v SMS hlasovaní ma neoslovila.
Somarina.

Miliónový tanec pozerám celkom rád, možno aj preto, že som v tanci úplné drevo a úprimne obdivujem ľudí, ktorí majú kultúru pohybu, teda presne tú, ktorú ja nemám.

Od soboty som trocha zmätený. Prestávam rozumieť spoluobčanom.

Zmätok začal už skôr, v čase hľadania Superstar keď som prestal chápať, kto cudzí môže poslať hlas slabo spievajúcemu mužovi so zlyhávajúcou disciplínou a ohľaduplnosťou voči divákom.
Robo Mikla získal pochybné označenie rebel. Nepatrí mu.
Trvám na tom, že ním nie je.

Cez víkend moju zbierku rebelov obohatil Ján „Džony“ Mečoch.
Tanečník, ktorý v poslednom čase získava viac priazne divákov čudným prízvukom a sexistickými rečami ako tancom.
Relácii som okamžite znížil kredibilitu na tolerovateľné minimum po pozitívnom hodnotení Mečocha jedným členom poroty. Asi tiež rebelom.

Mráz mi behá po chrbte ak si pomyslím, že takýto obdiv rebelov, rozumej exotov, sa onedlho rozšíri zo zábavy aj do ozajstného života a na miestach, kde majú byť svedomití odborníci budú excentrici na základe (SMS) hlasovania motivovaného možnosťou výhry výpredajového zájazdu alebo celoživotným predplatným časopisu Tesco.

(Áno, vstal som dnes hore zadkom)