Toto, čo teraz nasleduje bolo prvé, čo mi zišlo na um pri pohľade do dnešného televízneho programu.
Prisahám, že neklamem.
Najlepší čas na to je v sobotu doobeda. Sme oddýchnutí po pracovnom týždni a ešte nie sme znivočení horúčkou sobotňajšej noci.
Skúste si s niekým dohodnúť schôdzku, akciu na sobotu doobeda. Málokto bude súhlasiť.
Lebo to robí. Ako drvivá väčšina obyčajných ľudí.
Chceme to, my muži, lebo sa bez toho temer nedá dlhšie žiť.
Možno nás k tomu núti podmienený reflex.
Lenže je tu slovo núti.
Preto chceme, ale nemusí to byť až tak poriadne. Stačí len tak, aby sa nepovedalo, že nič nebolo.
Chcú to samozrejme aj ženy. Dôvod si netrúfam povedať.
Každá žena, ktorá mi výrazne zasiahla do života, to chcela na rozdiel odo mňa poriadne.
Ako keby tým mojim, možno aj vašim, ženám chýbalo v podvedomí slovo núti.
Ako keby im to dokonca robilo radosť.
Či čo.
Sobotňajšie upratovanie.
25 júna, 2005
Baby to chcú tiež, ale poriadne
Zverejnil Jej bývalý o 16:24
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára