Zázrak

Večer prišla Sponzorka. Zastavila sa cestou z Tesca. Doniesla šušulkám mandarínky.


Bola akási iná, zmenená.

- Stalo sa ti niečo? Pýtam sa.
- Tak aj ty fi ffimol! Vypadli mi dva vuby v potéfy
- Čo? Nerozumel som.
- Aha! EEEEEEEE!

Zazubila sa. (Ozaj, ako sa zubia bezzubí?)
Chýbali jej dva predné zuby.
Nevyzerala, že by dostala do zubov.
Záhada.

- A to sa ti ako stalo?
- Ja neviem. Mufeli mi vypadnúť. Aj fom ich uv hľadala. Nif.
- Z protézy ti vypadli zuby?
- Uhm.

Bola celkom hotová.
Kto jej do rána vyrobí novú protézu?
Zajtra cestuje k príbuzným do Tramtárie. Ani cez pasové neprejde, keď sa ani na vlastnú fotku nepodobá.
Tentoraz som si svoje priblblé rady odpustil

Situacja sos, situacja chelp (TATU: Dvesti po vstrečnoj)

Odišla s tým, že sa ešte vráti, lebo nechce volať do tramtárie z mobilu.
Že zavolá od nás.
To zas budú Tramtarijčania hundrať, aké sú nahovno linky, že nerozumieť.

Po ôsmej prišla.

- NaZdar ZaSrani. Pozdravila už vo dverách.
- Ako to, že nešušleš???
- Narááástli mi na protéééze zubyyy! EEEEEEEEE

Vysvetlenie zázraku (bielym na bielom):
Sponzorka v rámci prípravy na cestu, pri upratovaní, natrafila aj na predchádzajúci model zubnej protézy.
No a tá protéza mala o dva zuby menej, lebo ich nebolo treba. Na ich mieste boli vtedy ešte „živé“ zuby.
A keď sa Sponzorka chystala do Tesca vložila si do úst práve ten starší model. Aké jednoduché.