Poloplný autobus. Sobota, tma, krátko po šiestej poobede.
Sedíme s Nerváčkou v prvom pravom rade a „šoférujeme“
Mužský hlas rázne nahlas, zozadu.
- V autobuse sa nefajčí!
Ženský hlas počuteľne, zozadu.- Vykašlite sa na to. Čo ak má nôž? Dáte sa zabiť kvôli cigarete?
Obzeráme sa, ja i Nerváčka.
Fajčiara nevidno.
Dym necítim.
Črieda spolucestujúcich sa tvári ako v nemocničnom výťahu.
Asi sa nám to zazdalo.
Článok súvisí s nedávno publikovaným Predstavujem si
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára