Hiró Onoda

Videl som ho 5. novembra 2005 o 11:52 na Južnej triede.

Prekvapil ma.
Nie výzorom. Ten bol napodiv nezaujímavý.
Nie trhaným pohybom.
Vyrazil mi dych len tým, že tam bol.

Motýľ

Čo tu chce tento neborák? Pomyslel som si.
Nejaký pomýlený
Ako legendárny japonský vojak.

Za svet som si nevedel spomenúť ako sa ten vojak volal.
Meno som našiel na sieti a jeho meno mi poslúžilo ako nadpis.

Začítal som sa do úvahy nad jeho biografiou
Tento človek tridsať rokov plnil rozkaz na filipínskom ostrove Lubang.
Opustený, bez prísunu potravín, odevov, obuvi a dôveryhodných informácií.
Nerezignoval, nezblánil sa. Robil si svoju prácu.

Tak teraz myslím na pomýleného motýľa a nezlomeného japonského vojaka.
Takí rovnakí a takí rozdielni.

A pozerajúc na dátum vpravo dole sa mi začínajú kotiť myšlienky, aké by to teraz bolo, keby potomkovia tých, čo 7. novembra pred 88 rokmi vystrelili z krížnika na Neve neboli rezignovali.

Dobre domotané. Čo?