A rána sú tu tiché

Nadpis som si požičal z výborného sovietskeho filmu. A možno aj trocha z hlavnej myšlienky.

Nie, ani náhodou nechcem napísať jeho obsah.
Možno len to, že výborný nie je dostatočne výstižné slovo.
Ten film ma dnes, kváreného melancholickou náladou, trocha inšpiroval.

Na blog zapisujem kadejaké postrehy, odpočuté hlody, švihnuté myšlienky.
Skrátka, čo sa mi zdá pozoruhodné.
A publikovateľné.

Najzaujímavejšie na tomto, pomaly sa končiacom týždni, je to, že sa mi doteraz neprihodilo nič zvláštne.
Vlastne prihodilo.
Nazrel som do trinástej komnaty a nemusím utekať pred hrozbou vyčesania rozumu z hlavy.

Ako vravím.
Nestalo sa nič.
Vôbec nič, o čom by som mohol napísať.
Ani do mejlu.

Len tak, na okraj, na odpútanie pozornosti vám ukážem miesto, kde sa o filme z nadpisu možno dočítať trocha viac.
Pozrite sem a porozmýšľajte so mnou či je váš nezaujímavý týždeň naozaj taký všedný ak je videný inými očami. A naopak.
Aj o tom je ten film.