Macher

Nerváčka s Negramotnou celý víkend žobrali, aby som im kúpil akési bužírky.

No určite! Chobotiny budem kupovať!
A ešte za cenu, ktorú mi označili ako úžasne výhodnú!
Pche!
Nič nebude!

Včera popoludní mi, navzájom sa prekrikujúc, vysvetlili o čo ide.
Zlomili ma, lebo som si spomenul.
Na svoje detstvo.
Lenže ja som samoľúby chlap, neotrasiteľná autorita.
Teda tou autoritou by som len chcel byť.
No ale občas sa aj podarí.

Tak som sa vybral „akože“ na nákup do Carrefouru.
V skutočnosti do Dráčika.
V hračkárstve sa predavačka usmievala, že v piatok bužírky dostali ale už nemajú.

Keď som sa vracal z nákupu dievčatá boli vonku.
Kreslili na asfalt pred domom.
Samozrejme, že „akože“.
V skutočnosti sa nevedeli dočkať, kedy sa s bužírkami vrátim.

Sklamanie.

Zo špajze som vyvliekol tajné zásoby teflónových a termoscvrkávacích bužírok a dva metre UTP kábla. Z káblikov sme plietli kedysi my.

Šušulky boli šťastné ako na Vianoce.
Lenže sa ocitli v postavení psa, ktorý štekajúc beží za autom a to zrazu zastane.
Nerváčka zahlásila, že nevie začať, ale potom už pokračovať vie.
Negramotná na mňa urobila psie oči, neklamný znak, že nevie vôbec nič.

Vyhnal som ich ustlať si postele, umyť sa a prezliecť do pyžama.
Získal som tak čas, aby som si spomenul ako pletenie začať.
Podarilo sa!
Keď prišli v pyžamách už som bol macher.

Dodatok
Nerváčka vie aj začať, Negramotná pokračovať.
Keď zaspávali objednali si u mňa školenie na ďalšie vzory pletenia.
Zahryzla sa do mňa panika a po hodine lozenia po sieti aj vytrhla kusisko mäsa.
Nevedel som nič nájsť.
V takýchto prípadoch zaberá Poradňa.
Dámy nesklamali a poslali odkaz na Detský hit leta, z ktorého som sa dozvedel aj to, že pletenie z bužírok sa teraz volá Scoubidou.