22 septembra, 2005

Traja

Chodím okolo nich skoro každé ráno.

Minulý týždeň som si ich všimol.
Dnes som sa zadíval dlhšie.
Vôbec som nemal hlúpy pocit, že im nazízam do súkromia.
Neodvracal som hlavu.
Neklopil ani neprevracal oči.
Spokojne sa rozvaľovali medzi hŕbou časopisov, ktoré nikdy nečítali a nikdy nebudú.
Ranný chlad ich očividne netrápil.
Nie ako neďaleko, zimou nahrbené, biedne stvorenia s nohami v koži mrazených kurčiat, s ktorými majú hodne spoločného.
Chvíľu som mal pocit, že sa na mňa usmiali.

Márne, chlapci.
S vami ja nechcem mať nič spoločné.
Nič nebude.

Odchádzam a oni ostávajú.
Ponúkajú iným to najlepšie čo v nich je.

Panák Borovička, Panák Vodka konzumní a Panák Tuzemský rým.
Štyri centilitre len za pätnásť korún. 38%. V novinovom stánku.
Nehľadáte kamarátov?

Žiadne komentáre: