Pozerať knihu

Nedávno som sa pristihol, že pozerám knihu.

Začítal som sa do obyčajnej analógovej knihy a po nejakom čase som sa pristihol, že ju vlastne nečítam ale pozerám film.
Môj vlastný!

Postavy knihy sa rozprávali rôznymi hlasmi, rôzne intonovali a artikulovali.
Namiesto čítania popisu exteriérov alebo interiérov som si ich prezeral.

Po návrate do reality, spôsobenej zatvorením knihy po dočítaní kapitoly, som si hneď, neviem prečo, spomenul na ronyho články o e-knihách.
Ad: E-knihy, to čo je... a E-knihy prakticky a úspešne.
Prečo nie? Celkom ma presvedčil i keď ešte nenabaláchal.

No a teraz, ráno, na čo nenatrafím počas povinného slopania pollitríka vody, do ktorého som si čľupol sirupu?
Na kompletné vydanie Harryho Pottera na audioknihách.
Stačilo pár klikov z titulky iTunes.

Sprvoti sa mi zadala myšlienka výborná.
Nečítať.
Nekmitať očami po texte v roztrasených rukách cestujúceho hromadnou dopravou.
Čítať i za jazdy na bicykli alebo potme.

Už sa mi to až také úžasné nezdá.
Nenažraní kapitalisti mi berú možnosť pozerať knihu v jej plnej multimediálnej šírke.
Oni mi nanucujú zvuk!

----------
Niečo zadarmo

Úryvok z pripravovaného scenára multimediálnej etudy o dodoržiavaní pitného režimu:

Slabo počuť vysielanie Sloveského rozhlasu a ventilátor grafickej karty.
JB, klikajúc myšou na zatvárač okna, hundravo:

- Ach! Nejako sa mi tí blogéri montujú do života!