Kolega

Dnes spomínam na spolupracovníka, s ktorým sme viedli dialógy o kresťanstve, kresťanoch, hriechoch a odpustení. Nie, nezomrel. Iba zmenil zamestnanie.

Vyrástol som za socializmu a rodičia ma pri narodení nedali pokrstiť. Nechali to na mňa, keď dospejem.
Kým mi horeli lýtka, tak ma viera ani kresťanstvo nezaujímali.
Až neskôr.
Predmet s názvom Vedecký ateizmus ma síce zaujal, no mám obavy, že nie úplne spôsobom zamýšľaným lektormi.

Nemohol som si nevšimnúť veriacich, v rôznych stupňoch ilegality, okolo mňa.
Vypytoval som sa, nakúkal na druhú stranu mince.
A nastal zmätok.
A aj pocit, že sa ma veriaci boja a majú v hlavách väčší chaos ako ja.

Kolega, ktorého spomínam má v hlave jasno a neznabohov sa nebojí.
Prečo ho spomínam?

Nuž, začal pôst.

A spomenul som si na rozhovory o pôvode a účele pôstu.
Čo som si zapamätal?

*Pôst znamená zriecť sa nepodstatných pôžitkov a venovať svoj čas tomu, čo má zmysel.

Rodičom, ktorých som videl naposledy na Vianoce, vlastným otravným deťom, zodierajúcej sa manželke, nesmelým pustovníkom v ulite.

Dnes, po príchode z práce sa najem ako obyčajne, a potom naučím svoje šušulky robiť brmbolce.

Má niečo väčší zmysel?

* Vetu som upravil po Miinej oprávnenej kritike

_Nezodpovedane