Kopírovanie

Za ostatný rok sa mi stala párkrát istá nepríjemnosť.

Písal som komentár k článku na niektorom z obľúbených blogov.
Tlačidlom na odoslanie sa však text neodoslal tam, kde by sa mal, ale jednoducho zmizol.
Občas som stihol vykríknuť čosi ako „dooo... ritíííííííííí“, občas som nestihol ani to a zmizol aj tak.

Napísal som komentár ešte raz.

Už by sa malo dať vytušiť kam smerujem.

Nepíšem stručnučké komentáre vzor „bryndziarova konštanta“, a to je možno dôvod, prečo sa mi, ak dobre pamätám, nikdy nepodarilo napísať kópiu strateného komentára.
Ba dokonca kópia nemala občas s originálom spoločnú ani hlavnú mšlienku.
(A možno, že tam žiadna myšlienka ani nebola, lebo sa od hanby prepadla.)

Dnes sa ma Mia pýtala, či sa má hanbiť, lebo v živote nenapísala báseň.
Pche!
Ja nedokážem ani dvakrát rovnako napísať rozvinutú vetu.
Nedokážem ani len kopírovať bez technických pomôcok.
Mám sa za to hanbiť?

Inšpirované korešpondenciou s K.

_Nezodpovedane