Značka kvality

Slabnúce neviditeľné slnko otvára vrátka čudným myšlienkam.

Šušulky si prehadzujú chumáčiky chichotu, Džejtí si šla zahrať.
V tejto chvíli nikomu nechýbam.

Štverám sa bezmyšlienkovite po Sieti.
Ako závislý.
Očakávaný pôžitok sa nedostavuje.
Nevnímam obsahy stránok

Môj problém.
Mozog nevníma informácie z očí.
Zmätene ich vyhadzujue ako nevyžiadanú poštu.

Myslím na mladučkú mamičku dojčiacu na lavičke Hypernovy svojho potomka.
Vlastne ani nie tak na ňu, ako na zmeny v tvárach okoloidúcich, ktorí si ju všimli.
Sedel som vedľa nej.

Myslím na to, prečo ma prekvapila šikmooká pani vyberajúca si topánky u Baťu.

Myslím na živočíšnu radosť Pologramotnej z nových topánok.
Usmievam sa.

Mladšia šušulka ma vracia do reality.
Chce jabĺčko rozkrojené naprieč.
Poznám to
Stále dúfa, že hviezdička nebude päťcípa.

Ja dúfam, že bude zase päťcípa.
Pripomína mi rozkročeného fafrnka s rozpaženými rukami.
Znak kvality Sovietskeho zvazu, občas posmešne nazývaný, kvôli rozpaženým rukám, „Lučše nemogu“.
Nechcem lepšie (jablko)

_Vsednosti