Chat

Nazdar, pozdravila ma usmievavo bradatá tvár chlapa bohatierskej postavy. Pri syroch.

- Ako sa máš? Pýta sa.
- V podstate fasa, ale mohlo by byť aj lepšie.
- Ešte stále si blázon do koní?

Zaskočil ma.
Nikdy som nebol blázon do koní. Naposledy som na jednom, s drevenými nohami, sedel v telocvični „na Boženke“. Za Husáka.

- Ani nie. Odpovedám vtipne.
- A čo teraz robíš? Vyzvedá.
- Robím vo firme Didžitl entrtejment. Programujem palmtopy.

Vyvalil oči.
Na chvíľu.

- Veď to, roboty málo. Nie je veľmi na výber.
- To je teda fakt.
- No idem už, žena na mňa kýva od banánov
- Jasné. Maj sa. A keby si stretol Džinu, že ju pozdravujem.
- Samo, pozdravím.

Odchádza k banánom, k žene.

Zrazu stojíme pri syroch dvaja. Vedľa mňa sa postavila rozpačitosť.
Mal som mu povedať, že ho vôbec nespoznávam?

Džinu som si vymyslel.

_Vsednosti