Provokácia

Redikám sa dnes z nákupného obedu a zastavujem na križovatke. Tetuška predo mnou je veľmi opatrná ale nechce sa mi ju obchádzať špinavým snehom. Čakám za ňou.

Divná tetuška.
Spoza chrbta vyzerá, že hľadí uprene dopredu. Vôbec neotáča hlavou.
To som zvedavý ako uhádne kedy sa má pohnúť.
Má oči ako chameleón? Či čo?

Ja sa obzerám. Nie ako keď som bol prvýkrát na nuda pláži.

A vtedy som si všimol naproti výrazný nápis.

Dva týždne nemusíte

Čo nemusím? Jak nemusím?

To, že nápis bol súčasťou reklamy stavebnej sporiteľne, ma okamžite prestalo zaujímať.
Tri slová a ako ma vedia provokovať.

Čo by mi spravilo dobre keby som dva týždne nemusel?

Aké chobotiny mi prebehli, prekráčali, prešuchtali sa hlavou...

Doteraz, uplynula hodina a pol, som na to neprišiel, neviem povedať čo by ma na dva týždne oslobodilo, uvoľnilo.

A keby som nazrel do svedomia?

Súvisiaci článok: Čo ja dva týždne môžem :-)

_Nezodpovedane