Ignorant na zastávke

Prišiel som s malým predstihom.
Roztiahnuté zreničky sa akosi odmietajú prispôsobiť bodavému slnku.
Iste vyzerám ako pako. Žmúrim.
Zbadal som ju!
Lenivo si obďaleč hovela.
Čo hovela! Priam sa pretŕčala, vystavovala sa.
Nádherná. Neprehliadnuteľná. Stelesnenie dokonalosti.
Neviem sa vynadívať.
Pohla sa.
Preboha, len nech ju nestratím z dohľadu skôr ako to bude naozaj nevyhnutné.
Vracia sa na miesto. Juchú!
Nik si ešte nevšimol, že ju pozorujem.
Ani ju ešte nik nespozoroval. Je to vôbec možné? Čo sú všetci slepí?
Kochám sa, naplno si uvedomujem aké krásne je žiť.
Vedľa stojacemu chlapovi sú moje pocity ukradnuté.
Zrejme mu lezie na nervy, kreténovi necitlivému.
Znenazdajky robí FFffSsssss.
A ona mizne.
V jeho nose!
Najúchvatnejšia kvapka riedkeho sopľa na konci nosa akú som kedy videl.