16 februára, 2005

Prestávka na obed

Vybral som cez obedňajšiu pestávku k bankomatu.

Len čo som opustil prítmie budovy, oslepilo ma zimné slnko odrážajúce sa od snehu.
Nepríjemný pocit.
A vtedy mi zišla na um možno divná a nepochopiteľná otázka.
Pozná Brailovo písmo nejaký font?

Lenilo sa mi snoriť po sieti, zdravý sedliacky rozum akosi neragoval.
Zvedavosť nakoniec zvíťazila.
Zavolal som telefónne číslo Centra technických a informačných sližieb ÚNSS a s obavami v hlase som sa opýtal.
Milý ženský hlas mi vysvetlil, že nie.
Láskavá pani mi vysvetlila že existuje jediný font a ani v ňom sa nedá použiť to čo my, vidiaci, voláme kurzíva či tučné písmo. A aj so zmenou veľkosti písma je problém.
Nejako som posmutnel a začal som si pozerať stránku centra.
Natrafil som tam na niečo, čo ma prekvapilo a trochu zahnalo hlúpy pocit.
Ukážku notového zápisu pre nevidiacich.
Čo na tom, že som si až teraz uvedomil, že nevidiaci hudobníci sa nemusia učiť nové skladby iba podľa sluchu.

Žiadne komentáre: